K procesnej subjektivite a označovaniu tzv. nezistených vlastníkov zastupovaných Slovenským pozemkovým fondom

I. Pokiaľ súd prvej inštancie až v priebehu konania dospel k záveru o nutnosti zastaviť konanie z dôvodu nedostatku procesnej subjektivity podľa § 62 CSP a to s poukazom na nesprávne označenie žalobcov, mal najskôr umožniť a vyzvať zastupujúci SPF na označenie žalobcov ich druhovým pomenovaním, aby sa predišlo zastaveniu konania z dôvodu nesprávneho právneho záveru ohľadne existencie procesnej subjektivity žalobcov domáhať sa žalobou svojich práv na nestrannom súde. Odvolací súd poukazuje na osobitné zákony č. 330/1991, zákon č. 180/1995 Z. z., ktoré vytvorili vlastníkov napriek neexistencii dôvodov predpokladaných zákonom a teda v rozpore s článkom 20 Ústavy SR, ako aj k zastaveniu procesov vedúcich k usporiadaniu vlastníckeho práva v celoštátnom meradle osobitnú kategóriu subjektov právnych vzťahov takzvaných nezistených vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov, ktorým tieto zákony priznávajú hmotnoprávnu aj procesnoprávnu subjektivitu. Preto aplikácia ust. § 61 až § 62 Civilného sporového poriadku súdom prvej inštancie nebola správna, keď súdy vychádzali z názoru o nedostatku procesnej subjektivity žalobcov a nesprávne postupovali, keď konanie zastavili. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, že všetci označení žalobcovia už v čase podania žaloby nežili, táto skutočnosť nie je jednoznačne overená, a treba prisvedčiť Slovenskému pozemkovému fondu, že v zmysle zákona je oprávnený zastupovať nezistených vlastníkov pred súdom, nik (žiadny zákon, či iný právny predpis) mu neukladá povinnosť skúmať, či evidovaní nezistení vlastníci sú v čase podania žaloby žijúce osoby, resp. či prebehlo po nich dedičské konanie, či sú po nich nejakí dedičia a pod. Za takého stavu, keď zo zákona vyplýva oprávnenie Slovenského pozemkového fondu zastupovať „nezistených vlastníkov“ by striktné vyžadovanie procesných predpisov, konkrétne týkajúcich sa identifikovania fyzickej osoby v zmysle § 133 ods. 1 CSP vylúčila úplne možnosť týchto neznámych vlastníkov v konaní vystupovať a pozemkovému fondu ich zastupovať. Vzhľadom na tento názor by Slovenský pozemkový fond ako subjekt založený okrem iného aj na ochranu vlastníckeho práv a takzvaných nezistených vlastníkov musel na realizáciu tejto funkcie rezignovať, čo by v mnohých prípadoch znamenalo obmedzenie alebo pozbavenie vlastníckeho práva takzvaných nezistených.

II. Odvolací súd tak zdôrazňuje, že nie je správny záver súdu prvej inštancie o nedostatku právnej subjektivity strany z dôvodu jej nedostatočného označenia (spôsobom podľa § 133 ods. 1 CSP) a nedostatku procesnej subjektivity podľa § 61 CSP z tohto dôvodu, že podľa § 61 veta za bodkočiarkou CSP má procesnú subjektivitu (okrem toho, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti) aj ten, komu ju zákon priznáva. V tomto prípade ide o takzvaného nezisteného vlastníka v zmysle prv uvedených právnych dôvodov. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie o neexistencii procesnej subjektivity podľa § 62 Civilného sporového poriadku z dôvodu, že v čase začatia konania, záver o úmrtí všetkých žalovaných ešte pred podaním žaloby je predčasný, nemožno ho považovať za nespochybniteľný.