K priznaniu náhrady trov za úkony právnej služby v režime podľa § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. aj za úkony vykonané pred spojením veci podľa SSP (stav pred 1. 1. 2024)
I. Ustanovenie § 13 ods. 3 vyhlášky upravuje osobitný právnou normou predpokladaný postup v prípade spojenia dvoch alebo viacerých vecí (nárokov) v jednom konaní (tzv. objektívna kumulácia), tak že základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou sa zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. To znamená, že nedochádza k súčtu základných tarifných odmien za jednotlivé veci. Účelom spojenia dvoch alebo viacerých vecí na spoločné konanie je práve uplatnenie princípu procesnej ekonómie a zásady hospodárnosti konania, ktoré sa má „pretaviť“ aj do rozhodovania súdu o trovách konania.
II. Napriek tomu, že účelom a zmyslom predmetného ustanovenia vyhlášky nie je, aby k stanoveniu základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle tohto ustanovenia dochádzalo aj v prípadoch, keď súd vedie jednotlivé konania samostatne, vykonáva v nich úkony a pred rozhodnutím vo veci samej tieto konania spojí na spoločné konanie, ústavný súd zastáva názor, že aj takéto prípady je vždy potrebné posudzovať individuálne, a to predovšetkým so zohľadnením zákonných kritérií účelnosti a opodstatnenosti preukázane vynaložených trov konania ako ich definičných znakov (§ 163 SSP).
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies