K pripusteniu nezákonne získaných dôkazných prostriedkov v konaniach podľa CMP
Vykonanie nezákonných dôkazov by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by nebolo možné zistiť potrebné skutočnosti pre rozhodnutie iným spôsobom, čo nebol tento prípad. V civilnom konaní možno síce použiť nezákonne získané dôkazy v súlade s článkom 11 ods. 2 CMP v spojení s článkom 2 ods. 1 CMP, ale len v prípade, ak nie je možné osvedčiť, prípadne preukázať potrebné skutočnosti iným zákonným spôsobom, ktorý je k dispozícii a nepripustenie takéhoto dôkazu by viedlo k nenapraviteľnej a závažnej ujme na právom chránenom záujme strany konania. Pripustenie nezákonne získaných dôkazov, zvlášť ak ide o prejavy osobnej povahy, ktoré sú chránené tak civilnými ako aj trestnými predpismi, je teda najkrajnejšou možnosťou, ktorá v civilnom súdnom konaní prichádza do úvahy, a ku ktorej možno pristúpiť len výnimočne, nakoľko v zásade na nepráve (nezákonnom dôkaze) nemožno stavať právo.