K preverovaniu odbornej spôsobilosti osoby súdom

Ustanovenie čl. 11 ods. 3 CSP napomáha sudcovi pri voľnom hodnotení dôkazov, a teda predstavuje interpretačné pravidlo, ktoré uľahčuje súdu styk s tými subjektami, pri ktorých sa predpokladá definovaná profesná odbornosť. Odbornosť osoby môže vyplývať pre súd priamo z úkonu odborne spôsobilej osoby, alebo sa osvedčuje prostredníctvom predloženého dokladu osvedčujúceho odbornú spôsobilosť osoby. V každom prípade je vecou súdu, akým spôsobom bude pristupovať k prevereniu spôsobilosti osoby vystupujúcej v konaní, avšak s prípadnými námietkami strán sporu vo vzťahu k takejto osobe odborne spôsobilej sa musí vysporiadať. Malo by ísť o osobu, ktorej pracovné zaradenie nasvedčuje tomu, že má potrebné odborné vedomosti (v okolnostiach posudzovanej veci geodet), pričom samozrejme, pokiaľ nejde o osobu znalca, aby bolo dokazovanie hodnoverné a aby konanie napĺňalo znaky spravodlivého procesu je potrebné pripustiť, aby strany mohli vyjadriť námietky voči odborne spôsobilej osobe, pokiaľ však samozrejmé sú závery či už dvoch v konaní ustanovených znalcov, alebo znalca a odborne spôsobilej osoby v rozpore v identickej otázke a keďže spravidla súd nedisponuje odbornými vedomosťami, pokiaľ ide o preverenie správnosti odborných záverov vyjadrených či už znalcami, alebo odborne spôsobilými osobami a ich závery môže len voľne hodnotiť vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli poprípade z iných dôkazov, nevyhnutne mu nezostáva nič iné, ako rozpory z nich plynúce odstrániť a to či už výsluchom oboch dotknutých subjektov, príp. ich konfrontáciou, k čomu musí nevyhnutne pristúpiť aj bez toho, či to strany navrhujú, keďže bez tohto postupu nie je reálne možné v zodpovedajúcej kvalite argumentačne zvládnuť príklon k záverom jedného z nich (pokiaľ sú samozrejme z hľadiska dôveryhodnosti, spracovania problematiky rovnocenné).