K preskúmateľnosti stavebného povolenia súdom, ak je stavba už skolaudovaná
I. K argumentácii ďalšieho účastníka 1/, ktorý vo svojom vyjadrení namietal, že zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia za stavu, keď je jeho rodinný dom skolaudovaný a opätovné rozhodovanie o povolení jeho stavby, resp. o jej umiestení už v súčasnosti možné nie je, správny súd uvádza, že kolaudáciou navrhovanej stavby neodpadol dôvod konania o preskúmanie zákonnosti stavebného povolenia, nakoľko táto skutočnosť netvorí zákonnú prekážku jeho preskúmateľnosti správnym súdom.
II. Zákonnosť predstavuje jeden zo základných princípov materiálneho právneho štátu. V zásade platí, že z nepráva nemôže vzniknúť právo („ex iniuria ius non oritur“), a teda sa nemožno dovolávať právnej istoty založenej na neústavnej alebo nezákonnej rozhodovacej praxi orgánov verejnej moci.
III. Správny súdny poriadok v ustanovení § 5 ods. 11 výslovne upravuje nadväznosť netrestného dozoru prokuratúry a správneho súdnictva. V zmysle § 45 ods. 1 SSP je prokurátor po nevyhovení protestu oprávnený podať správnu žalobu, ktorá na rozdiel od žalôb fyzických a právnických osôb, ktoré smerujú k ochrane subjektívnych práv, prioritne chráni zákonnosť a verejný záujem. V zmysle § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
Pri svojom rozhodovaní správny súd musí prihliadať aj na práva účastníkov administratívneho konania nadobudnuté v dobrej viere. Ak niekto nadobudne práva z právoplatného rozhodnutia, ktoré vykazuje znaky zákonnosti, predtým ako sa preukáže opak (t. j. že sa jedná o nezákonné rozhodnutie), v zásade treba hľadieť na takto nadobudnuté práva ako na dobromyseľne nadobudnuté práva vo viere v správnosť, v zákonnosť rozhodnutia a profesionalitu rozhodovania príslušných orgánov verejnej správy. Z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 21/08 vyplýva, že princíp zákonnosti nemá v porovnaní s ostatnými princípmi materiálneho právneho štátu, medzi ktoré princíp právnej istoty nepochybne patrí, zaručený primát, a preto treba každý prerokovaný prípad posudzovať s prihliadnutím na všetky konkrétnosti (osobitosti) daného prípadu.