K premlčaniu náhrady škody súvisiacej zo zmluvou o poskytnutí právnej pomoci uzatvorenou medzi podnikateľom a advokátom
Nie je úlohou ústavného súdu posúdiť, či sa na zmluvný vzťah medzi podnikateľom a advokátom založeným zmluvou o poskytnutí právnej pomoci má aplikovať Obchodný zákonník alebo Občiansky zákonník. Odpoveď na túto otázku spočíva vo výklade § 261 a § 262 v spojitosti s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, ako aj vo výklade ustanovení zákona o advokácii a ustanovení upravujúcich premlčanie v Obchodnom zákonníku. Výklad a aplikácia uvedených pravidiel je úlohou všeobecných súdov.
Ústavný súd však v tejto súvislosti považuje za vhodné poukázať na skutočnosť, že tak judikatúra (okrem sťažovateľkou uvedených rozhodnutí napríklad aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 18/2009 z 21. októbra 2010, resp. pre analogickú právnu úpravu v Českej republike aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Cdo 4121/2007 z 25. februára 2010 či uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 792/02 z 5. augusta 2004), ako aj právna veda (napr. Kerecman, P. Zodpovednosť advokáta za škodu. I. časť. In: Bulletin Slovenskej advokácie, 10/2011, s. 10 a nasl.) sa na rozdiel od krajského súdu prikláňa k aplikácii Obchodného zákonníka aj na vzťahy medzi podnikateľom a advokátom vrátane nárokov na náhradu škody spôsobenej advokátom za podmienky, že spĺňajú podmienky § 261 alebo § 262 Obchodného zákonníka.