K premlčaniu bezdôvodného obohatenia medzi podnikateľmi v súvislosti s porušením povinností neupravených Obchodným zákonníkom (na rozdiel od KS BB, sp.zn. 43Cob/8/2020)

Podľa názoru súdu je spravodlivé, ak sa na režim bezdôvodného obohatenia v prípade mimozmluvného záväzku, teda deliktuálneho záväzku dvoch obchodných spoločností ohľadom vydania bezdôvodného obohatenia bude aplikovať režim Občianskeho zákonníka pokiaľ sa týka otázky premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nepochybne Obchodný zákonník má vlastnú úpravu premlčania, pričom inštitút vydania bezdôvodného obohatenia nepozná a vo svojich ustanoveniach uvádza, že tieto ustanovenia sa použijú vtedy, ak zákon neustanoví inak. Zo samotného znenia Obchodného zákonníka (§ 397), ktorý používa termín, „Ak zákon neustanoví inak“, použitím gramatického výkladu vyplýva, že môže sa jednať o iný zákon než Obchodný zákonník. Pokiaľ by mal zákonodarca na mysli to, že ak to neupravuje inak Obchodný zákonník, nepochybne by použil slovné spojenie „tento zákon“. Pokiaľ však vychádzame z gramatického a teleologického výkladu je zrejmé, že pokiaľ sa nachádza v inom zákone špecifická právna úprava, je nutné použiť túto právnu úpravu, vrátane osobitne stanovenej dĺžky premlčacej doby, tzn. úpravu Občianskeho zákonníka, ktorý je všeobecným predpisom vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Občiansky zákonník má osobitnú úpravu inštitútu bezdôvodného obohatenia, ktorú Obchodný zákonník nemá a k tomuto inštitútu sa viaže aj osobitná úprava ohľadom začatia plynutia premlčacej doby a samozrejme aj jej dĺžka.