K premlčacej dobe nárokov zo zásahov do názvu a dobrej povesti spočívajúcich v dlhotrvajúcom zverejnení nepravdivých informácií na internete

I. Právne závery dovolacieho súdu týkajúce sa určenia počiatku plynutia všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka v prípade, o aký ide v prejednávanej veci, nevykazujú znaky ústavnej neudržateľnosti. Fakt, že informácie zasahujúce do práv sťažovateľky boli zverejnené v internetovom priestore po dobu 8 rokov, neodôvodňuje záver o nemožnosti aplikácie jasnej, určitej a zrozumiteľnej právnej normy obsiahnutej v § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Uplatnenie právneho názoru sťažovateľky by bolo v kolízii s účelom inštitútu premlčania, ktorým je dopad objektívnej okolnosti plynutia času na uplatňovanie subjektívnych práv, keď by s ohľadom na povahu internetu bolo umožnené uplatňovanie subjektívnych práv a nárokov z nich vyplývajúcich aj po uplynutí desiatok rokov odo dňa prvého zverejnenia informácií poškodzujúcich práva subjektu. Interpretácia obsahu § 101 zvolená a aplikovaná dovolacím súdom plne zodpovedá účelu inštitútu premlčania, ako aj princípu právnej istoty.

II. Samotný fakt, že platná právna úprava občianskeho práva hmotného neobsahuje výslovnú a osobitnú právnu úpravu premlčania nárokov vyplývajúcich z neoprávnených zásahov do názvu a dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka, nezakladá „medzeru v zákone“ odôvodňujúcu použitie analógie.