K prekážke res iudicata v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia

I. Keďže v danom prípade po právoplatnom rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, nedošlo k zmene skutkových okolností, ktoré by odôvodňovali nariadenie predbežného opatrenia, rozhodnutiu súdu prvej inštancie napadnutým uznesením, bránila prekážka veci právoplatne rozhodnutej v zmysle § 227 ods. 1 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP. Pokiaľ ide o druhé uznesenie o predbežnom opatrení, v tomto súd vychádza z tých istých skutkových a právnych dôvodov ako v prvom právoplatne skončenom konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Iné skutkové okolnosti, na základe ktorých by nebola opodstatnená prekážka právoplatne rozhodnutej veci, z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu nevyplývajú, a tak možno ustáliť, že v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a týka sa rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.

II. Pre doplnenie odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý sa zaoberal otázkou, či nariadeniu predbežného opatrenia bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej v prípade, že súd predchádzajúci návrh na nariadenie predbežného opatrenia, medzi tými istými účastníkmi konania a za rovnakého skutkového stavu zamietol, a to v uznesení zo dňa 23. februára 2005, vo veci sp.zn. 29 Odo 762/2004, uverejnenom v časopise Soudní judikatura číslo 5, ročník 2005, pod poradovým číslom 71, v ktorom vyslovil názor, že prekážka veci právoplatne rozhodnutej platí i pre konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. (rovnako aj rozhodnutia sp.zn. 29 Cdo 841/2007a 21 Cdo 4537/2011).