K prekážke rei iudicatae, ak súd nariadi neodkladné opatrenie, ktorým má byť dosiahnutá trvalá úprava pomerov medzi stranami
I. Najvyšší súd nemôže pri skúmaní povahy napadnutého rozhodnutia v rámci skúmania prípustnosti dovolania vychádzať len z toho, či súd uložil povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP, resp. urobil poučenie podľa § 337 ods. 1 CSP.
II. Súd v zmysle § 336 ods. 1 CSP môže, ale nemusí pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej bez uloženia povinnosti podať žalobu vo veci samej zo strany navrhovateľa. Nemusí tak urobiť z rôznych dôvodov, je to na úvahe súdu. Ak súd prvej inštancie neuloží povinnosť podať žalobu vo veci samej, tento postup je preskúmateľný v odvolacom konaní. Tento postup však bez iného neznamená, že neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Navrhovateľ je stále oprávnený sa efektívne domáhať súdnej ochrany aj žalobou vo veci samej. Táto má svoj vlastný režim, a preto jej nepodanie, odmietnutie, zamietnutie alebo zastavenie konania vo veci samej, sa nedotýka už nariadeného neodkladného opatrenia (neuplatní sa § 336 ods. 3 a 4 CSP). V konaní začatom na podklade takej žaloby však súd musí ex officio v zmysle § 161 CSP v spojení s § 230 CSP prihliadať na to, či je v konaní daná prekážka res iudicata ako negatívna procesná podmienka.