K prejavovaniu skutočného záujmu rodiča o dieťa potrebného pre jeho súhlas s osvojením v súvislosti so snahou o riešenie úpravy styku

Na skutočný záujem rodiča o dieťa je možné usúdiť spravidla z toho, že prejavuje o dieťa taký záujem, aký prejavujú rodičia voči svojmu dieťaťu. Ide o vnútorný citový vzťah, ktorý nie je exaktne merateľný, jeho prejavy však možno objektívne posúdiť. Za takéto prejavy možno považovať najmä udržiavanie s dieťaťom podľa svojich možností sústavnejší osobný styk (ústny alebo písomný), sústavný záujem o zdravotný stav dieťaťa, jeho správanie a prospech, riadne platenie na jeho výživu, ako aj záujmom o jeho iné záležitosti. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, jednoznačne v ňom absentuje presvedčivý záver o ,,kvalifikovanom záujme otca maloletej“, aby bolo nad všetky pochybnosti preukázané, že prejavovaniu skutočného záujmu otca (kvalifikovaného) o maloletú bránili objektívne skutočnosti. Nie je možné prihliadať na to, že otec pred cca 10 rokmi podal a vzápätí vzal späť návrh na úpravu styku a dôvodiť tým, že to bolo v záujme maloletej, pretože v opačnom prípade by bolo možné všetky konania o úprave styku kvalifikovať ako konania, ktoré sú v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. Práve naopak, ak rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti nie je schopný dohodnúť sa na návštevách druhého rodiča, resp. bráni styku medzi dieťaťom a druhým rodičom, je nevyhnutné, aby rodič, ktorý sa chce domáhať stretávania sa s dieťaťom, podal na príslušný súd návrh na začatie konania o úpravu styku. Taktiež nie je možné vyhodnotiť ako okolnosť, ktorá bránila rodičovi v stretávaní sa s maloletou to, že k tomuto nedochádzalo z jej vôle, pretože práve v uvedenom období tu mal byť nápomocný psychológ (podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zák. o rodine ,,ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach“), ako aj rodič, ktorému bolo zverené dieťa do osobnej starostlivosti, ktorý ak by nepripravil dieťa na styk s druhým rodičom a dieťa by druhého rodiča odmietalo, tak by bolo možné konštatovať ,,neumožnenie“ druhému rodičovi stretávať sa s dieťaťom a takémuto rodičovi by v zásade nemalo byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti, pretože by išlo len o skryté pestovanie odmietania až nenávisti, čo je zo strany rodiča a v záujme zdravého vývoja dieťaťa neakceptovateľné, ak neexistujú dôvody na zákaz styku. Otec sa však svojho práva na styk s maloletou v tom čase dostupnými prostriedkami nedomáhal, preto dôvodiť nestretávaním sa s maloletou, pretože táto ho odmietala nie je na mieste. Pokiaľ sa rodič s dieťaťom nestýka, niekoľko rokov ho nevidel (v danom prípade cca 10 rokov), korešpondenciou ani zasielaním darčekov neprejavuje o dieťa záujem, neplatí naňho riadne výživné a ,,privolenie k osvojeniu viaže napr.: na neplatenie, resp. odpustenie platenia dlžného výživného“, ide o prípad neprejavenia skutočného záujmu o dieťa po zákonom uvedenú dobu.