K predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu pri porušení všeobecnej prevenčnej povinnosti
Občianskoprávnu prevenciu možno charakterizovať ako súhrn spôsobov a foriem predchádzania ohrozeniu a porušovaniu subjektívnych občianskych práv, tj. práv, ktoré sú upravované a chránené normami občianskeho práva hmotného v objektívnom zmysle. Vlastný obsah úpravy občianskoprávnej prevencie spočíva v stanovení určitého systému prevenčných právnych povinností, ako aj nepriaznivých právnych následkov (sankcií) spojených s ich ohrozením či porušením. Inými slovami povedané, každý je podľa § 415 obč. zák. povinný zachovávať vždy taký stupeň opatrnosti (pozornosti), ktorý možno od neho vzhľadom ku konkrétnej časovej a miestnej situácii rozumne požadovať a ktorý - objektívne posudzované - je spôsobilý zabrániť či aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd na živote, zdraví či majetku; uvedené ustanovenie mu však neukladá povinnosť predvídať každý v budúcnosti možný vznik škody. Ak si nepočína niekto v súlade s takto všeobecne stanovenou právnou povinnosťou, správa sa protiprávne a postihuje ho za to - za splnenia ďalších predpokladov - občianskoprávna zodpovednosť za škodu (§ 420, 421 obč. zák.).