K predkupnému právu ako k zabezpečovaciemu inštitútu a k jeho prechodu na dediča
I. Odvolací súd vnímal Zmluvu o pôžičke peňazí, zapožičaní hnuteľných vecí, o uznaní dlhu a dohode o predkupnom práve vo forme Notárskej zápisnice ... ako čiastočne nepomenovanú zmluvu. Jej obsahom bola totiž štandardná zmluva o pôžičke a výpožičke spojená s uznaním dlhu, avšak následná dohoda o predkupnom práve má podľa obsahu zabezpečovaciu povahu; nešlo teda o „klasické“ zriadenie predkupného práva so všetkými zákonnými dôsledkami.
II. Keďže krajský súd neidentifikoval v danej veci naplnenie podmienok pre aplikáciu § 604 Občianskeho zákonníka, pretože predkupné právo malo „len“ zabezpečovať záväzok, dospel k záveru, že predkupné právo vzniknuté v dôsledku porušenia záväzkov žalovanej prešlo ako dedičstvo spolu s hlavnou pohľadávkou na právneho nástupcu pôvodného veriteľa – žalobcu. Zabezpečovací záväzok totiž sledoval osud záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke a výpožičke (§ 151c ods. 3 Občianskeho zákonníka per analogiam), z ktorého dôvodu je aktuálny veriteľ (žalobca) oprávnený uplatňovať svoje nároky v celom rozsahu tak, ako vyplývajú z Notárskej zápisnice.