K právomociam rektora v habilitačnom konaní

I. Krajský súd dáva do pozornosti, že v Zákone o vysokých školách sa hovorí o tom, že „titul udeľuje vysoká škola", vo vyhláške č. 6/2005 Z.z. nájdeme formulácie, že „titul udeľuje vedecká rada" (§ 2 ods. 4) a „titul udeľuje rektor" (§ 3 ods. 1). Na jednej strane môže táto okolnosť pôsobiť ako nejasnosť v právnom poriadku, ktorá sa však musí vyložiť v prospech Zákona o vysokých školách ako právneho predpisu vyššej právnej sily, na druhej strane táto okolnosť svedčí o tom, že udelenie titulu nie je závislé od vôle jednej osoby, ale je to štruktúrovaný proces, na posudzovaní žiadateľa participuje viacero zložiek, a práve táto okolnosť poskytuje udelenému titulu záruku odbornosti, vážnosti a kredibility.
II. V zmysle § 3 ods. 1 vyhlášky č. 6/2005 Z.z. mal rektor udeliť titul žalobcovi do dvoch mesiacov odo dna predloženia rozhodnutia s dokladmi. Chronologicky prvým dokladovaným úkonom rektora v habilitačnom konaní bol list adresovaný predsedovi VR PF KU, v ktorom rektor konštatuje nedodržanie podmienok podľa § 76 ods. 6 Zákona o vysokých školách a žiada o doplnenie. Krajský súd je toho názoru, že zo strany rektora sa jednalo o postup, na ktorý mal právo, aj keď Zákon o vysokých školách ani vyhláška č. 6/2005 Z.z. exaktne neustanovujú spôsob, ako má rektor postupovať po obdržaní rozhodnutia a podkladov od vedeckej rady. Argumentácia žalobcu, že zo strany rektora sa jedná len o deklaratórny akt a konštitutívne je len rozhodnutie vedeckej rady, podľa názoru krajského súdu odporuje teleologickému výkladu ust. § 3 ods. 1 vyhlášky č. 6/2005 Z.z. aj v kontexte predchádzajúcich ustanovení tejto vyhlášky. Podľa úvodných ustanovení Zákona o vysokých školách vysoké školy napĺňajú svoje poslanie aj výchovou odborníkov s najvyšším vzdelaním, vysokými morálnymi zásadami, občianskou a spoločenskou zodpovednosťou. Ako už krajský súd vyššie uviedol, na habilitačnom konaní participujú viaceré zložky, ktoré sú zárukou, že titul bude udelený uznávanej vedeckej osobnosti vo svojom odbore. Rektor, ako posledný článok habilitačného konania, podľa krajského súdu mohol upozorniť na zistené nedostatky a rozhodnúť o prerušení habilitačného konania.