K právnemu výkladu rozsahu a obsahu pojmu „(okamih) zistenia choroby z povolania“
Navyše, Najvyšší súd sa stotožňuje so záverom žalovanej, tak ako ho prezentovala v svojom stanovisku z 08. apríla 2010, že znalec (hoci pre súd veľmi nejasným spôsobom) na položenú otázku nado všetku pochybnosť uviedol v spojení s dátumom 20. november 2006, že „Dátum prvého zistenia nie je chorobou z povolania.“ a naopak dátum 02. február 2007 označil za dátum choroby z povolania. Na tomto mieste však Najvyšší súd musí zdôrazniť, že predmetom tohto sporu je právny, nie odborný výklad rozsahu a obsahu pojmu „(okamih) zistenia choroby z povolania“ obsiahnutého v ustanovení § 84 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. Potom s prihliadnutím na ust. § 196 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. jednoznačne vyplýva, že znalec nie je oprávnený dávať znalecký posudok alebo iné stanovisko k riešeniu právnych otázok, na riešenie a výklad ktorých je oprávnený iba správny orgán, a ak sa s nimi znalec v priebehu výkonu znaleckej činnosti ako s hlavnou úlohou zaoberal, potom na takéto zistenia správny orgán, resp. súd neprihliadne.
Podľa § 196 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.
Takisto z citovaných pasáži rozsudkov Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 13C 104/95-22 zo dňa 14.11.1995 a Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 15Co 372/96 zo dňa 27.3.1996, podľa Najvyššieho súdu (viď najmä text : „je síce pravda, že už skôr mal bolesti, ťažkosti, ale to neznamená, že má chorobu z povolania. Choroba z povolania je, až keď o tom rozhodne Klinika pracovného lekárstva“) nevyplývajú argumenty popierajúce záver žalovanej, ale naopak podporujú správnosť záverov o zákonnosti postupu žalovanej, ktorá až po odmietnutí presunu dátumu zistenia choroby z povolania Klinikou pracovného lekárstva, vydala svoje rozhodnutie.