K právnej povahe nebytových priestorov ako predmetu zmluvy o nájme nebytových priestorov
Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov definuje v § 1 nebytové priestory ako „miestnosti alebo súbory miestností“, určené podľa rozhodnutia stavebného úradu na iný účel ako na bývanie. To však neznamená, že sú vecou v právnom zmysle; výklad citovaného ustanovenia se ustálil na názore, že predstavujú určitý priestor vo vnútri stavby. Na tom nič nemení ani to, že sa – v dôsledku vyhlásenia vlastníka budovy – môžu stať jednotkou v intenciách zákona č. 72/1994 Sb., o vlastnictví bytů.
Z toho vyplýva, že ak prenechá prenajímateľ nájomcovi na užívanie stavbu ako celok, nebude sa nájomná zmouva riadiť ustanoveniami zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, ale všobecnými predpismi občianskeho zákonníka o nájme (§ 663 a nasl.). Pritom nič nebraní zmluvným partnerom, aby si v rámci priestoru daného týmito ustanoveniami (§ 676 odst. 1, § 677 odst. 1 o. z.) dohodli dobu trvania nájomného vzťahu aj podmienky jeho skončenia obdobne ako pri nájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Sb., ale aj inak.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies