K pravidlám pre rozhodovanie o zrušení neodkladného opatrenia podľa § 334 a § 338 CSP
Uzneseniu o zrušení neodkladného opatrenia podľa § 334 CSP nevyhnutne predchádza posúdenie toho, či skutočne došlo k odpadnutiu dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Vecné dôvody zrušenia neodkladného opatrenia alebo zamietnutia návrhu na jeho zrušenie musí súd následne preskúmateľným spôsobom formulovať v odôvodnení svojho rozhodnutia. To primerane platí aj o rozhodovaní o návrhu podľa § 338 CSP, pokiaľ ide o posúdenie stavu exekučného konania (§ 338 písm. a/ CSP) alebo včasnosti podania návrhu na vykonanie exekúcie (§ 338 písm. b/ CSP). Súd je preto pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 334 alebo § 338 CSP vždy povinný umožniť dotknutým subjektom, aby sa k návrhu vyjadrili. Pre obidve kategórie spoločne platí, že o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez pojednávania. Pokiaľ má toto rozhodnutie charakter tzv. závislého výroku vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré súd vyhlási na pojednávaní (napr. rozsudok o zamietnutí žaloby podľa § 335 ods. 1 CSP), spravuje sa daná otázka procesnými pravidlami pre rozhodnutie, od ktorého zrušenie neodkladného opatrenia závisí. Samotné rozhodnutie o zrušení neodkladného opatrenia má vždy povahu uznesenia, aj keď je zrušujúci výrok súčasťou rozsudku. Uznesením rozhoduje súd aj o zamietnutí návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia. O návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je príslušný rozhodnúť súd, ktorý rozhodoval o návrhu na jeho nariadenie ako súd prvej inštancie. Odvolanie zákon pripúšťa iba proti uzneseniu o zrušení neodkladného opatrenia podľa § 334 CSP (§ 357 písm. e/ CSP), a to vrátane uznesenia, ktorým bol návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Proti uzneseniu o zrušení neodkladného opatrenia podľa § 338 CSP, ani proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na jeho zrušenie, nie je odvolanie prípustné. Ak takéto uznesenie súdu prvej inštancie vydal súdny úradník, je proti nemu prípustná sťažnosť podľa § 239 a nasl. CSP.