K povinnosti súdu zabezpečiť preklad písomností v cudzom jazyku a k hradeniu trov tohto prekladu

I. Podľa aktuálneho znenia C.s.p. platí, že trovy, ktoré vznikli v súvislosti s právom strany konať vo svojom jazyku, znáša štát. Civilný sporový poriadok v pôvodnom znení hradenie tlmočného rozdeľoval medzi štát a strany konania v závislosti od toho, či tlmočné vzniklo tlmočníckou činnosťou alebo prekladateľskou činnosťou: ak išlo o tlmočenie ústnych prednesov strany, trovy, ktoré s týmto právom strany konať vo svojom jazyku vznikli, hradil štát, v prípade písomného podania alebo listinného dôkazu zaťažovala povinnosť hradiť tlmočné za preklad písomnosti tú stranu, v prospech ktorej bol preklad písomnosti zabezpečený. Právna úprava v tejto podobe však bola v rozpore s Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov (pričom konkrétne sa Slovenská republika zaviazala poskytnúť túto ochranu, ak ide o jazyky bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský jazyk), na základe ktorej sa Slovenská republika zaviazala umožniť osobe, ktorá vystupuje pred súdom, aby mohla použiť svoj regionálny alebo menšinový jazyk, a to bez vzniku dodatočných nákladov pre túto stranu.  

II. Právo konať vo svojom jazyku zahŕňa aj právo strany robiť písomné podania vo svojom jazyku a právo na preklad písomností ostatných strán konania. Povinnosť zabezpečiť preklad týchto písomností zaťažuje súd. Strana, ktorá neovláda slovenský jazyk, je oprávnená urobiť podanie alebo predložiť listinný dôkaz vo svojom jazyku bez toho, aby súčasne zabezpečila aj jeho preklad.

III. Súd priberie prekladateľa aj na preklad listinných dôkazov, predložených do súdneho spisu účastníkmi konania, vyhotovených v inom ako štátnom jazyku, s výnimkou českého jazyka. Avšak, na rozdiel od osoby, v prospech ktorej bol preložený listinný dôkaz z dôvodu uplatňovania jej práva konať vo svojom jazyku, je strana, ktorá predložila cudzojazyčný listinný dôkaz, hoci ovláda slovenský jazyk alebo mu rozumie, povinná uhradiť trovy prekladu takýchto listinných dôkazov. Štát totiž hradí trovy jedine vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje, čo však v tomto prípade neplatí. C.s.p., ale ani vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. totiž neustanovujú povinnosť súdu hradiť trovy takéhoto prekladu. To znamená, že súd síce zabezpečí preklad cudzojazyčných listinných dôkazov, ale trovy, ktoré týmto prekladom vzniknú, hradí strana, ktorá tieto listinné dôkazy predložila.