K povinnosti súdu poučiť žalobcu o štátnom orgáne, ktorý v žalovanej veci koná za štát

I. Vyzvať žalobcu na opravu žalovaného, ktorým je štát, je možné iba v prípade, keď ho (súd – pozn.) vie poučiť o tom, ktorého štátneho orgánu sa prejednávaná vec týka.

II. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nesprávne uviedol, že žalovaný je povinný označiť Slovenskú republiku tak, že uvedie iba jeden orgán, resp. právnickú osobu, ktorá je oprávnená konať za Slovenskú republiku. Takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona. Žalobca, tak ako vyplýva i z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít je oprávnený označiť viacero štátnych orgánov, resp. právnických osôb oprávnených konať za Slovenskú republiku, avšak musí tak urobiť postupom súladným s § 135 ods. 1 CSP, t.j. označiť Slovenskú republiku ako stranu iba jedenkrát.

III. Je v rozpore so zákonom vyžadovať od žalobcu, aby označil len jeden štátny orgán, prípadne právnickú osobu oprávnenú konať za štát a tým ho nútiť k prípadnému späťvzatiu žaloby. Otázka pasívnej legitimácie bude vecou posúdenia súdu prvej inštancie až v konaní vo veci samej. Bolo preto úlohou súdu prvej inštancie žalobcu správne poučiť o možnosti a spôsobe opravy (nie doplnenia, ako nesprávne vo výroku uviedol súd prvej inštancie) nesprávneho označenia Slovenskej republiky ako štátu v súlade s § 129 ods. 2 CSP. V prípade, keď bol súd presvedčený o skutočnosti, že má byť v mene Slovenskej republiky označený iba jeden štátny orgán, alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená za SR konať, bolo jeho povinnosťou, tak ako bol nasmerovaný odvolacím súdom v predchádzajúcom rozhodnutí, poučiť žalobcu, ktorého štátneho orgánu sa vec týka.