K povinnosti prevzatia osoby od poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby

Hoci neodkladná preprava pacienta do zdravotníckeho zariadenia je veľmi dôležitá a nenahraditeľná, je iba súčasťou neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorá je v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 576/2004 Z. z. a § 79 ods. 1 a § 80 zák. č. 578/2004 Z. z. poskytovaná poskytovateľom riadne a bez zbytočného odkladu a najmä podľa svojich odborných možností a technického vybavenia. Pri vymedzení povinností jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti má Najvyšší súd na pamäti, že situácia, ktorá si vyžaduje poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, si predovšetkým vyžaduje poskytovať mimoriadne rýchlo a neodkladne množstvo úkonov zdravotnej starostlivosti. Navyše žalobkyňa ako zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti (§ 7 ods. 23 písm. a/ zák. č. 578/2004 Z. z.) bola v opisovanej situácii zaťažená v zmysle § 79 ods. 1 písm. c) zák. č. 578/2004 Z. z. povinnosťou bez zbytočného odkladu prevziať pacienta od poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby.

Potom za situácie, kedy osádka rýchlej lekárskej pomoci Záchrannej služby (ďalej na účely rozsudku len „RLP“) dopravila pacienta do priestoru zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorého zdravotný stav nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že je nutné poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť, na ktorú je žalobkyňa technicky vybavená a odborne spôsobilá, je nutné slovné spojenie „bez zbytočného odkladu prevziať osobu od poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby“ vykladať tak, že nie je nutné vyčkávať na písomný záznam o odovzdaní tohto pacienta zdravotníckemu pracovníkovi (viď aj telekomunikačné povinnosti operačného strediska záchrannej zdravotnej služby zakotvené v § 3 zák. č. 579/2004 Z. z.), ale prevzatie sa uskutočňuje akýmkoľvek úkonom, ktorý umožňuje žalobkyni ako zariadeniu ústavnej zdravotnej starostlivosti si začať plniť svoje povinnosti na základe odborného popisu zdravotného stavu pacienta z operačného strediska.

Najvyšší súd sa nebráni ani extrémnemu výkladu tohto pojmu v tom duchu, že už samotné dopravenie do stavebných priestorov nemocnice žalobkyne je možné v odôvodnených prípadoch považovať za vznik povinnosti žalobkyne byť pripravený si pacienta prevziať. Takýto výklad (argumentum ad absurdum) súčasne zabraňuje neúnosnej situácii v prejednávanej veci, že iba skutočnosť (viď bod č. 55), že pacient sa v tom čase nachádzal na nosidlách osádky RLP a že iba lekárka RLP si aktívne plnila svoje profesijné povinnosti, tak službukonajúci lekár bol schopný poskytnúť iba súčinnosť.