K povinnosti preukázať, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu

Obligatórnou podmienkou vzniku nároku na náhradu škody podľa § 1 a § 5 zákona č. 58/1969 Zb. bolo podľa § 4 ods. 1 cit. zákona zrušenie napadnutého rozhodnutia pre nezákonnosť, resp. zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie od obžaloby (§ 5 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.) a v prejednávanej veci by tak veľmi zjednodušene povedané bolo postačujúce predloženie uznesenia o zastavení trestného stíhania voči žalobcovi.

Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na výsledok trestného stíhania (3 Cdo 194/2010, 4 MCdo 15/2009). V prípade nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup tak, ako si ju uplatnil žalobca v spore, podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb., t. j. za nečinnosť, zbytočné prieťahy, porušenie povinnosti úkon urobiť, vydať rozhodnutie v zákonnej, či primeranej lehote atď., už musí žalobca konkrétne preukázať, že zo strany orgánu štátu došlo k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti (6Cdo 115/2010, 3MCdo 18/2011, 3Cdo 71/2009).

Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí (6Cdo 115/2010) a škoda musí byť vyvolaná inou ako rozhodovacou činnosťou. Nevyhnutným predpokladom pre záver o tom, že postup orgánov činných v trestnom konaní bol nesprávny, je tak normatívne vyjadrenie „správneho úradného postupu“ a zistenie, že tento postup nebol zachovaný (3MCdo 18/2011).

K tomu však nevyhnutne pristupuje povinnosť žalobcu nielen tvrdiť, ale aj preukázať, že k nesprávnemu úradnému postupu došlo, pričom súdy nižšej inštancie správne konštatovali, že bez potrebných dôkazných prostriedkov nebolo možné žalobcovi priznať úspech a konštatovať existenciu nesprávneho úradného postupu výlučne na základe rozhodnutia o zastavení trestného stíhania žalobcu.