K povinnosti daňového subjektu oznámiť správcovi dane v stanovenej lehote nemožnosť začatia daňovej kontroly v deň uvedený v oznámení správcu dane a zároveň s ním dohodnúť nový termín začatia daňovej kontroly

Ustanovenie § 46 ods. 1, veta tretia Daňového poriadku pritom výslovne ustanovuje, že daňový subjekt je povinný oznámiť správcovi dane v stanovenej lehote nemožnosť začatia daňovej kontroly v deň uvedený v oznámení správcu dane a zároveň s ním dohodnúť nový termín začatia. Iniciatíva smerujúca k dohode o novom termíne začatia daňovej kontroly do 40 dní od doručenia pôvodného oznámenia teda mala vychádzať od žalobcu. Žalobca však len požiadal o odloženie termínu začatia daňovej kontroly a navrhol jej uskutočnenie dňa 02.08.2012, teda po uplynutí 40 dní od doručenia pôvodného oznámenia správcu dane. Žiadnu ďalšiu iniciatívu smerujúcu k dohode o novom termíne začatia daňovej kontroly žalobca neprejavil.

Podľa názoru odvolacieho súdu sa žalobca mýli, ak sa domnieva, že bolo povinnosťou správcu dane opäť prevziať iniciatívu a kontaktovať žalobcu za účelom stanovenia nového termínu začatia daňovej kontroly tak, aby dodržal zákonom stanovenú 40-dňovú lehotu. Dohoda o neskoršom termíne začatia daňovej kontroly je dvojstranný právny úkon, ktorý podľa zákona iniciuje daňový subjekt, pričom ak k dohode nedôjde, platí správcom dane určený pôvodný termín. Pokiaľ by správca dane odmietol návrh dohody zo strany daňového subjektu, bolo by na prípadnom posúdení odvolacieho daňového orgánu, alebo neskôr správneho súdu, či by bol takýto postup opodstatnený. Žalobca však v prejednávanej veci žiaden relevantný návrh neurobil. K dohode o termíne začatia daňovej kontroly dňa 02.08.2012, ako to navrhol žalobca, dôjsť nemohlo, pretože v takom prípade by nebola dodržaná zákonná 40-dňová lehota.