K povahe lehoty na vydanie rozhodnutia o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia
Samo oneskorené rozhodnutie bez ďalšieho nemôže znamenať, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné, teda že k nemu došlo v rozpore so zákonom. Z konštrukcie § 253 CMP totiž zreteľne vyplýva, že súd tu o prípustnosti prevzatia vždy rozhoduje až potom, čo už k obmedzeniu osobnej slobody došlo (ex post). Päťdňová lehota ustanovená v § 262 ods. 2 CMP tak má v tomto prípade len poriadkový charakter, pretože samotný predmet rozhodovania (prípustnosť prevzatia, ku ktorému už došlo) nemá nijaký súvis s plynutím tejto lehoty. Takéto rozhodnutie nemusí byť podkladom pre obmedzenie osobnej slobody umiestnenej, ale len spätne posudzuje, či k nemu došlo. K samotnému prevzatiu dochádza vtedy, keď sú splnené zákonné podmienky pre takýto postup (§ 6 ods. 9 a § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z.). Nie je zrejmé, prečo by mala zákonnosť tohto postupu závisieť od budúcej udalosti (či súd o prípustnosti rozhodne v zákonnej lehote), ktorej výsledok je pre všetkých zúčastnených (umiestneného, zdravotnícke zariadenie atď.) nepredvídateľný.