K povahe karikatúry ako k forme hodnotiaceho úsudku
Práva na ochranu osobnosti sa môžu samozrejme domáhať aj politici a ostatné verejne činné osoby, merítka posúdenia skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov sú však v ich prípadoch omnoho mäkšie v prospech novinárov a iných pôvodcov týchto výrokov.
Karikatúra náleží do podmnožiny hodnotiacich úsudkov, ide o iný spôsob kritiky, ktorý za svoj terč ustanovuje určitý charakterový rys, telesnú vlastnosť, čin konkrétnej karikovanej osoby, na ktorý pomocou irónie a nadsádzky upozorňuje a týmto spôsobom kritizuje. Umenie karikaturistu nie je v tom byť primeraný a nestranný, ale práve v tom, že je ostrý a jednostranný (porov. Herczeg, J.: Meze svobody projevu, Nakladatelství Orac, Praha 2004, s. 71). Rovnako ako kritika je karikatúra hodnotená jednak podľa svojho obsahu, tak aj podľa formy, ktorú je na určitú skutočnosť upozorňované. Pre karikatúru je typické, že zveličuje, preháňa a ironizuje, a preto nevyhnutným predpokladom pre bezchybné právne posúdenie je odstránenie satirického rúcha, do ktorého sa halí vlastná informácia; aj karikatúra musí spočívať na reálnom základe, i keď minimálnom. Vzhľadom k tomu, že karikatúra používa výrazové prostriedky sebe vlastné, je potrebné na spôsob, ktorým sa vyjadruje, nahliadať zhovievavejšie, nemožno však pripustiť, aby úplne zjavne presiahla medze primeranosti v pomere k sledovanému cieľu kritiky (tzv. intenzívny exces).
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies