K posudzovaniu úspechu vo veci nároku na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru z hľadiska náhrady trov
I. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému v rozsahu 70 % s poukazom na § 255 ods. 1 CSP s odôvodnením, že žalobca bol úspešný v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v plnom rozsahu, v časti o priznaní náhrady mzdy len v rozsahu 20 %. S takýmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje.
II. Základom sporu je určenie, či pracovný pomer skončil alebo neskončil platne. Podľa zákona má zamestnanec, ktorý požiadal o prideľovanie práce v takom prípade automaticky nárok na náhradu mzdy do momentu rozhodnutia súdu, alebo začiatku opätovného prideľovania práce. Určenie výšky náhrady mzdy nemá žalobca ako ovplyvniť, nakoľko jednak závisí od toho, či zamestnávateľ požiada o nepriznanie, či zníženie nárok nad 12 mesiacov a tiež, či sa s ním súd stotožní. Tiež nemá ako ovplyvniť výšku náhrady mzdy a jej výpočet, nakoľko presný spôsob výpočtu stanovuje zákon. Preto ak bol žalobca úspešný v časti uznania neplatného skončenia pracovného pomeru, ako aj v priznaní nároku na náhradu mzdy, možno dospieť k záveru, že v súdnom konaní bol úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies