K posudzovaniu úspechu vo veci, ak bol žalobca neúspešný čo do petitu na určenie a zároveň úspešný čo do petitu na plnenie

I. Nemožno sa stotožniť ako s relevantnou odvolacou námietku žalobcu, že v prípade zamietnutia žaloby žalobcov v určovacom výroku išlo len o procesné rozhodnutie okresného súdu, keďže určovací výrok o platnosti zmluvy bol posudzovaný ako predbežná otázka vo vzťahu k druhému výroku o plnenie, pretože pre úspech a neúspech v súdnom konaní je určujúce porovnanie toho, čoho sa žalobca domáhal vo vzťahu k tomu, ako bolo rozsudkom o uplatnených nárokoch rozhodnuté. Nie je to len procesný postup súdu, ale je to povinnosť súdu vyčerpať celý navrhovaný žalobný petit. Pokiaľ žalobca pri dvoch druhoch sformulovaných žalobných nárokov, a to jeden nárok na určenie a druhý na plnenie, bol úspešný len v jednom z týchto výrokov, a to o plnenie, kde bolo žalobe vyhovené a neúspešný vo výroku o určenie, kde bola žaloba zamietnutá, oproti ktorému úspechu a neúspechu stojí úspešnosť a neúspešnosť žalovaného, tak je zrejmé, že k týmto dvom žalobným nárokom, keď pri jednom bola skonštatovaná úspešnosť žalobcu a pri druhom nie, vzhľadom k výsledku súdneho rozhodnutia, je nepochybne na obidvoch stranách sporu rovnaká úspešnosť aj neúspešnosť, z ktorého titulu bolo namieste pri rozhodovaní o trovách prvoinštančného konania aplikovať ust. § 255 ods. 2, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

II. V súvislosti s určovacími žalobami podľa § 137 písm. c) CSP sa v súdnom konaní zisťuje naliehavý právny záujem a pokiaľ sa žalobca rozhodol uplatniť aj určovací nárok, vo vzťahu ku ktorému okresný súd skonštatoval, že nebol daný naliehavý právny záujem z titulu druhého výroku o plnenie, a preto žalobu v časti o určenie zamietol, tak nepochybne išlo o neúspech žalobcu v tejto časti, čo na druhej strane znamenalo úspech žalovaného a naopak, prevažný úspech žalobcu v žalobe o plnenie bol na druhej strane neúspechom žalovaného, z čoho vyplýva, že úspešnosť sporových strán, resp. ich neúspešnosť bola vzájomne rovnaká, a preto bol správny postup okresného súdu, ktorý o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.