K posudzovaniu nároku na náhradu škody či inej ujmy spôsobenej neodkladným opatrením vydaným v rámci konania o vyporiadanie BSM

I. Z textu § 340 CSP vyplýva, že jedinou výnimkou z objektívnej zodpovednosti navrhovateľa zaniknutého neodkladného opatrenia je jeho úspech vo veci samej alebo uspokojenie jeho nároku.

II. Ako však ústavný súd opakovane zdôrazňuje, interpretácia a aplikácia právnych noriem musí rešpektovať zmysel a účel zákona, ako aj princípy všeobecnej spravodlivosti. V tejto súvislosti ústavný súd vyčíta všeobecným súdom, že pri posudzovaní nároku sťažovateľa nezohľadnili osobitnú povahu konania o vyporiadanie BSM. Toto konanie totiž nepatrí medzi typické sporové konania, ide o typ konania podľa § 216 ods. 2 CSP, kde súd nie je viazaný žalobným návrhom žalobcu, pretože spôsob vyporiadania medzi stranami vyplýva z právneho predpisu. Zároveň ide o typ konania, v ktorom majú účastníci na oboch stranách postavenie navrhovateľa, ako aj postavenie odporcu (iudicium duplex). Za predpokladu, ak súd vyporiadava všetok majetok patriaci do BSM a neuplatňuje princíp disparity podielov, v zásade platí, že obe sporové strany získajú svoj zákonný podiel na majetku, a teda majú rovnaký úspech. Za situácie, keď takéto konanie neskončí meritórnym rozsudkom, ale zastavením konania v dôsledku späťvzatia žaloby po predchádzajúcej dohode, je otázne, či pre účely aplikácie § 340 ods. 1 CSP bol žalobca zastaveného konania procesne neúspešný, resp. jeho právo bolo neuspokojené. Zohľadnenie širšieho kontextu okolností, za ktorých došlo k ukončeniu konania, v ktorom došlo k nariadeniu neodkladného opatrenia, iným spôsobom ako meritórnym rozhodnutím, je vhodné napríklad aj tak, ako to bolo v prejednávanej veci, teda aplikáciou inštitútu dobrých mravov.