K posudzovaniu bezúhonnosti advokátskych koncipientov

V čase spáchania prečinu krádeže bol žalobca zapísaný v zozname advokátskych koncipientov a preto mal vedomosť o svojom konaní, ktoré vykazovalo známky trestnosti. Slovenská advokátska komora nemá povinnosť bližšie preskúmavať, či dôvod vyčiarknutia zo zoznamu advokátskych koncipientov (za úmyselný trestný čin) bol alebo nebol zahladený. Zákon striktne stanovuje, že komora vyčiarkne zo zoznamu advokátskych koncipientov toho, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, za čo bol v danom prípade žalobca odsúdený. Najvyšší súd preto nemohol prijať záver, že je na žalobcu možné hľadieť ako na osobu bezúhonnú, ktorá je v budúcnosti oprávnená vykonávať advokátsku činnosť. Posudzovanie bezúhonnosti advokátov a advokátskych koncipientov sa neobmedzuje len na negatívny výpis z registra trestov, ale vyžaduje sa aj negatívny odpis z registra trestov. Nesplnenie tejto podmienky spochybňuje čestné a svedomité plnenie si povinností budúceho advokáta. Nesmú vzniknúť žiadne pochybnosti o tom, či v budúcnosti bude táto osoba schopná dodržiavať pravidlá požadované pri výkone koncipientskej praxe a následne pri výkone advokácie.
Inštitút zahladenia odsúdenia nie je dôvodom zániku trestnosti ani dôvodom zániku trestu, predstavuje len možnosť, aby sa po splnení zákonných podmienok mohli odstrániť nepriaznivé dôsledky trestu. Žalobca svojim protiprávnym úmyselným konaním sám vyvolal zákonnú prekážku, následkom ktorej pri posudzovaní danej veci najvyšší súd nemohol na žalobcu hľadieť ako na bezúhonnú osobu.