K posúdeniu zodpovednosti zamestnávateľa, ktorého zamestnanec – pracovník bezpečnostnej služby spôsobil úraz pri plnení pracovných úloh

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že k úrazu žalobcu došlo pri plnení pracovných povinností žalovaného 1/, ktoré spočívali vo výkone činnosti súkromnej bezpečnostnej služby pre jeho zamestnávateľa (žalovaného 2/). Žalovaného 2/ (a nie žalovaného 1/) treba preto v danom prípade považovať za pasívne vecne legitimovaného. Tento právny názor odvolacieho súdu je správny.

Aj podľa názoru dovolacieho súdu bolo pri riešení tejto otázky potrebné skúmať, či žalovaný 1/ (zamestnanec) konaním, pri ktorom došlo k úrazu žalobcu, sledoval tak z objektívneho, ako aj zo subjektívneho hľadiska plnenie svojich pracovných úloh vyplývajúcich z jeho vzťahu k žalovanému 2/ (jeho zamestnávateľovi). Žalovaný 1/ by bol pasívne vecne legitimovaný iba v prípade, ak by bolo možné jeho konanie v rámci pracovnej činnosti posúdiť ako konanie so znakom excesu, pri ktorom by sledoval svoje vlastné záujmy alebo potreby, prípadne záujmy iných osôb.

V danom prípade bolo dokazovaním preukázané, že žalovaný 1/ na základe dohody vykonával v čase vzniku úrazu pracovnú činnosť pre žalovaného 2/, súkromnú bezpečnostnú službu s predmetom činnosti „ochrana majetku a osôb“. K vzniku úrazu došlo v rámci plnenia pracovných úloh žalovaného 1/, kedy bránil vstupu žalobcu do stráženého objektu. Vzhľadom na to dovolací súd uzatvára, že odvolací súd dospel k správnemu záveru, podľa ktorého konanie žalovaného 1/ nevybočilo z rámca plnenia jeho pracovných úloh. Nešlo o exces, lebo konanie žalovaného 1/ malo miestny, časový a vecný vzťah k činnosti vykonávanej pre žalovaného 2/