K posúdeniu porušenia práva na spravodlivý proces v prípade, ak si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody proti obvinenému, ktorý bol oslobodený

V rámci základného trestno-procesného vzťahu existujúceho vo fáze súdneho konania je jednou zo strán obžalovaný so svojim právo na spravodlivé preskúmanie a rozhodnutie o oprávnenosti jeho trestného obvinenia a druhou stranou tohto vzťahu, ktorá uplatňuje trestné obvinenie, je prokurátor zastupujúci štát. v uvedenom základnom trestno-procesnom vzťahu, v ktorom sa rozhoduje o otázke viny a trestu, má síce poškodený právo aktívne vystupovať pri zisťovaní skutkového stavu veci, nemá však postavenie strany oprávnenej uplatňovať trestné obvinenie, preto pre uvedenú časť trestného konania nemôže disponovať základným právom podľa č. 46 ods. 1 garantujúcim kvalitu súdneho konania, teda spravodlivý proces (mutatis mutandis III. ÚS 100/2010).

K tvrdenému porušeniu základných práv sťažovateľky zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy ústavný súd pripomína, že poškodený, ktorý má v trestnom konaní právo uplatniť nárok na náhradu škody a tento nárok aj uplatnil, je procesnou stranou v tzv. adhéznom konaní (prebiehajúcom kontinuálne so súdnym konaním o vine), v tom konaní, v ktorom sa rozhoduje o ním uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom, sú mu garantované jeho základné práva.

Uvedené však platí len za situácie, že trestné konanie bolo skončené vynesením odsudzujúceho rozsudku. Vyplýva to aj z dikcie ustanovenia § 46 ods. Trestného poriadku, podľa ktorého poškodený má proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, a je oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Toto ale nie je sťažovateľkin prípad, pretože obžalovaný bol zo skutku, v rámci ktorého si sťažovateľka uplatnila nárok na náhradu škody oslobodený.