K posúdeniu nezaujatosti sudcov

I.Medzi záruky nezávislosti súdu, ktorá je účelom zabezpečenia najmä jeho nestrannosti, patria aj záruky psychologickej povahy, t. j. hľadisko, ako sa súd javí v očiach strán, tzv. „zdanie nezávislosti“, založené na javovej stránke veci. Súd musí byť nielen fakticky nezávislý, ale musí sa ako taký aj javiť v očiach strán. Nestačí však len subjektívny pocit strany, jej obava z nedostatku nezávislosti súdu musí byť objektívne odôvodnená, musí mať konkrétny objektívny základ.

II.Takéto rozhodnutie plne zodpovedá zisteným okolnostiam, aj keď nebol preukázaný jej osobný, subjektívny pomer k prejednávanej veci alebo k osobám uvedeným v ustanovení § 30 ods. 1 TP. Napriek tomu je správny a opodstatnený záver Najvyššieho súdu SR uvedený v napadnutom uznesení, že v atmosfére ovplyvnenej vyjadreniami justičných funkcionárov, okolnosťami preberania materiálov týkajúcich sa predmetnej veci na ministerstve spravodlivosti, všeobecne navodená situácia mohla reálne najmä u obvineného determinovať vnímanie a pociťovanie konania a rozhodovania krajského súdu ako nie nestranné. Treba totiž zdôrazniť, že – aj v zmysle uvedených rozhodnutí Európskeho súdu – preukázanie existencie pomeru vzbudzujúceho pochybnosť o nezaujatosti úradnej osoby nemusí byť vždy doložené len konkrétnym priamym konaním úradnej osoby, jej priamym pomerom alebo vzťahom k veci alebo osobám uvedeným v zákone, ale môže ísť aj o taký súhrn preukázaných a nepochybných skutočností, ktoré vo svojom celku dokážu najmä u niektorej zo strán vzbudiť pochybnosti o objektivite a nestrannosti konkrétneho rozhodovania súdu. V danom prípade pri komplexnom ponímaní a zvážení všetkých okolností, na ktoré podrobne poukázal Najvyšší súd SR v odôvodnení napadnutého uznesenia, záver o existencii naznačených pochybností o nestrannosti a objektívnosti súdu je plne odôvodnený a správny.