K posúdeniu možnosti priznať sťažovateľovi v postavení oznamovateľa trestného činu práva, ktoré zákon priznáva poškodenému
Podľa názoru ústavného súdu sú uvedené právne názory ESĽP k výkladu čl. 6 dohovoru v plnom rozsahu uplatniteľné aj na interpretáciu základného práva na inú právnu ochranu garantovaného predovšetkým prostredníctvom čl. 46 ods. 1 ústavy. Za týchto okolností výklad § 69 ods. 1 Trestného poriadku obsiahnutý v namietanom prípise vyšetrovateľa inšpekčnej služby, podľa ktorého v konkrétnych okolnostiach posudzovaného prípadu sťažovateľ nie je osobou, ktorá disponuje právami vyplývajúcimi z § 69 ods. 1 Trestného poriadku, s ktorými sa v namietaných prípisoch stotožnili aj vo veci konajúce orgány prokuratúry, je podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný a udržateľný. Z už uvedeného vyplýva, že sťažovateľ v postavení oznamovateľa trestného činu nemôže účinne namietať porušenie základných práv vyplývajúcich z čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy (ktorých obsah je potrebné vykladať v intenciách čl.6 ods. 1 dohovoru), keďže práva z nich vyplývajúce sú aplikovateľné len na poškodeného v takom trestnom konaní, v ktorom bolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe. Navyše musí ísť o poškodeného, ktorému trestným činom vznikla škoda, náhradu ktorej si v tomto trestnom konaní uplatňuje.