K postupu súdu v prípade, keď právnická osoba ako strana sporu nemá ustanovený štatutárny orgán

I. Nový C. s. p. nerieši výslovne situáciu, pokiaľ strana - právnická osoba nemá ustanovené štatutárne orgány a neexistuje ani iná osoba, ktorá by za ňu mohla konať. Podľa § 72 C. s. p. sa totiž na konanie za právnickú osobu použijú osobitné predpisy, teda v prípade obchodných spoločností Obchodný zákonník. Ten v § 14 až 16 upravuje aj možnosť iných osôb konať za právnickú osobu (prokuristi, tí, ktorí boli poverení určitou činnosťou, prípadne v prevádzkarni), z čoho na účely civilného sporového konania má význam len prokúra a § 15 Obch. zák. V prerokúvanej veci z obchodného registra nevyplýva, žeby žalovaný mal ustanoveného prokuristu. Pokiaľ teda žalovaný nemá ani štatutárny orgán, ani prokuristu, môžu zaňho konať len osoby poverené činnosťou, ktorá má súvis s civilným sporovým konaním (§ 15 ods. 1 Obch. zák.). Pokiaľ neexistuje žiadna takáto osoba, tak v podstate neexistuje nikto, kto by bol oprávnený konať za právnickú osobu - žalovaného. Podľa už cit. § 13 ods. 1 Obch. zák. však za právnickú osobu môžu konať len tieto osoby, iný spôsob konania neprichádza do úvahy. Neexistencia takýchto osôb však znamená, že chýba jedna z procesných podmienok podľa § 161 C. s. p., a to existencia osoby, ktorá by bola vôbec oprávnená konať za právnickú osobu. Bez existencie takejto osoby nemožno účinne robiť procesné úkony ani voči právnickej osobe, ani táto osoba ich nemôže účinne robiť.

II. Súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní pokúsi odstrániť nedostatok podmienok konania buď tým, že zistí osobu, ktorá by za žalovanú mohla konať postupom podľa § 15 Obch. zák., alebo iným spôsobom. V tomto smere treba predovšetkým poukázať na staršiu prax, ktorá pripúšťala ustanovenie procesného opatrovníka aj právnickej osobe, ktorá nemá ustanovené štatutárne orgány, s odkazom na § 29 O. s. p. účinného do 30. júna 2016 (porov. napr. uznesenie NS SR sp. zn. 5 Obdo 17/2013). V súčasnosti platný C. s. p. neobsahuje výslovné ustanovenie o možnosti takéhoto postupu, zároveň však doktrína uvažuje nad tým, že by tento postup mohol byť prípustný [porov. z posledného obdobia napr. Hlušák, M. O možnosti ustanoviť opatrovníka právnickej osobe. In Husár, J., Csach, K. (eds) Konflikty záujmov v práve obchodných spoločností. Bratislava : Wolters Kluwer 2018]. V tejto súvislosti možno poukázať na nové ustanovenie § 66 ods. 5 Obch. zák. účinné od 1. januára 2018, podľa ktorého je bývalý konateľ povinný poskytovať primeranú súčinnosť okrem iného súdom. Na druhej strane bolo podľa § 68 ods. 6 písm. a) Obch. zák. neustanovenie orgánu spoločnosti dôvodom jej zrušenia súdom, a to aj bez návrhu, na základe podnetu iného štátneho orgánu. Registrový súd by bol potom povinný skúmať, či táto obchodná spoločnosť má majetok, a ak áno, nariadiť jej likvidáciu a ustanoviť likvidátora, na ktorého v zmysle § 72 ods. 1 Obch. zák. prechádza pôsobnosť štatutárneho orgánu, teda aj oprávnenie konať za spoločnosť pred súdom.