K postupu súdu v prípade, ak má k dispozícii 2 znalecké posudky s rôznymi závermi a k následkom porušenia tohto postupu

I. Súd prvej inštancie mal pri svojom rozhodovaní k dispozícii dva znalecké posudky s rozdielnymi závermi o tej istej otázke. Jeho povinnosťou potom bolo ich zhodnotiť, a to v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádzal zo záverov druhého znaleckého posudku, no pre túto úvahu bolo jeho povinnosťou vypočuť obidvoch znalcov, čo však neurobil. Ak by ani takto nebolo možné odstrániť rozpory v záveroch znaleckých posudkov, bolo potrebné dať tieto závery preskúmať znaleckým ústavom. Predchádzajúca právna úprava (§ 127 ods. 2 OSP) výslovne umožňovala preskúmať správnosť záverov predloženého znaleckého posudku iným znalcom, vedeckým ústavom, alebo inou inštitúciou - súčasná právna úprava však podobné ustanovenie neobsahuje. Preto na vypracovanie tzv. kontrolného znaleckého posudku po novom mal súd prvej inštancie uplatniť predovšetkým ustanovenie § 207 ods. 3 CSP, teda ustanoviť znalecký ústav, ktorým však súdom ustanovená znalecká organizácia bezpochyby nie je.

II. Súd prvej inštancie tým, že vyššie popísaným spôsobom nepostupoval, zaťažil svoje rozhodnutie inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ale i v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky a ESĽP zasiahol do práva žalovaného na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia.

S problematikou riešenou v rozhodnutí ďalej súvisia:

- uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Cdo/1/2022

- rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp.zn. 6Co/79/2021