K postupu súdu pri odročení pojednávania a k pandémii COVID 19 ako k dôvodu pre odročenie

I. Uvedená právna úprava odročenia pojednávania si kladie za cieľ zabrániť procesným obštrukciám využívaným účastníkmi konania na často aj opakované odročenie pojednávaní, ktoré sa v mnohých prípadoch ukáže ako nedôvodné. Zákonodarca zdôraznil, že vo väzbe na okolnosti konkrétneho prípadu je ponechané na úvahu správneho súdu, či procesnú možnosť odročenia pojednávania vo vzťahu k účastníkovi konania využije alebo nie, pričom je však povinný vždy skúmať, či na strane účastníka konania existujú dôležité dôvody pre odročenie pojednávania, pretože v opačnom prípade by mohlo dôjsť k porušeniu základných procesných práv účastníka správneho konania. V prípade, ak súd zistí, že sa na pojednávanie nedostavil účastník konania, ktorý nie je na celé konanie alebo pojednávanie zastúpený a účastník má včas doručené predvolanie na pojednávanie, pričom správny súd ním uvádzané dôvody odročenia nepovažuje za dôležité, alebo preukázané, správny súd uznesením o vedení konania, ktoré vyhlási a poznamená v zápisnici o vedení konania rozhodne, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti tohto účastníka konania.

II. V danom prípade dôvody, pre ktoré žalobca žiadal predmetné pojednávanie odročiť, nepovažoval správny súd za tak dôležité, že by odôvodňovali odročenie pojednávania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že vychádzajúc z opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR pri ohrození verejného zdravia z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenska v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 zo dňa 28. 08. 2020, účinných aj v čase konania pojednávania, ako aj odporúčania pandemickej komisie zo dňa 04. 09. 2020, cestovanie prostriedkami hromadnej prepravy nebolo zakázané ani obmedzené za dodržania všeobecných prísnych hygienických opatrení, pričom v uvedenom čase ani okresy, kde ma bydlisko žalobca a kde je sídlo súdu, v priestoroch ktorého sú striktne dodržiavané prísne protiepidemiologické opatrenia, nespadali pod lokality na tzv. červenom, resp. oranžovom semafore.

Spisová značka: 7S/77/2018
Forma rozhodnutia: rozsudok
Súd: Krajský súd
Dátum rozhodnutia: 9. 9. 2020
Oblasti práva: Občianske právo / Občianske právo / Civilné procesné právo; Súdne preskúmavanie rozhodnutí
Územná pôsobnosť: Slovensko
Zdroj: EPI Vybrané rozhodnutia krajských súdov
Právny inštitút: správne súdnictvo


Krajský súd Košice

7S/77/2018

7018200648

09.09.2020

JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI:SK:KSKE:2020:7018200648.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: K.. T. F., bytom L. XX, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Prešov, so sídlom Prešov, Masarykova 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného spis. zn.: KaPO 4N 14617/2018-PP, ČRZ:
68794/2018 zo dňa 22. 05. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím spis. zn.: KaPO 4N 14617/2018-PP, ČRZ: 68794/2018 zo dňa 22. 05. 2018, žalovaný podľa ustanovenia § 11 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len „živnostenský zákon“) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytnutí právnej pomoci“) žalobcovi predbežne nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti žalobcu pre porušenie jeho základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. Sdo/7/2017 zo dňa 16. 01. 2018 a konaním, ktoré mu predchádzalo.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dňa 21. 05. 2018 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci pre konanie v bode 1 o rozsudku špecifikovanej ústavnej sťažnosti, v ktorej uviedol, že dňa 13. 05. 2018 mu uplynie lehota na jej podanie. Žalovaný poukázal na to, že v prípade žiadosti žiadateľov o predbežné poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovenia § 11 zákona o poskytnutí právnej pomoci centrum zo zákona vždy skúma, či žiadateľovi hrozí zmeškanie lehoty. Účelom rozhodnutia o predbežnom poskytnutí právnej pomoci je zabezpečenie efektívnej ochrany práv a oprávnených záujmov žiadateľa centrom ešte pred skúmaním podmienok pre poskytnutie právnej pomoci z dôvodu hroziaceho nebezpečenstva zmeškania lehoty. V danom prípade žalobca uviedol, že lehota na podanie predmetnej ústavnej sťažnosti mu uplynie dňa 13. 05. 2018. Žalovaný na základe predložených dokladov zistil, že uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 2Sdo/7/2017 zo dňa 16. 01. 2018 si žalobca (podľa poznámky v pravom hornom rohu uznesenia) - prevzal dňa 13.
03. 2018 a zároveň dňa 14. 05. 2018 podal na poštovú prepravu „formálnu ústavnú sťažnosť“ len kvôli lehote. Keďže žalobca podal svoju písomnú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci na poštovú prepravu18. 05. 2018 (t. j. v piatok) a táto žiadosť o poskytnutie právnej pomoci bola centru doručená dňa 21. 05.
2018, teda až po dni 13. 05. 2018, ktorý žalobca označil ako koniec lehoty na podanie ústavnej sťažnosti, pričom túto ústavnú sťažnosť podal žalobca na pošte až dňa 14. 05. 2018, centrum dospelo k záveru, že žalobcovi už neplynie žiadna lehota, ktorej zmeškaním by mohlo dôjsť k závažnej a neodvratnej ujme na jeho právach.
3. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 24. 06. 2018, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 29.
06. 2018, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodov, uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov konania. V žalobe zdôraznil, že žalovanému bola doručená jeho žiadosť o určenie advokáta zo dňa 07. 04. 2018, podaná na poštovú prepravu dňa 11. 04. 2018, ktorá podľa jeho názoru spĺňala všetky zákonné náležitosti pre vydanie rozhodnutia centra o priznaní poskytovania právnej pomoci v zákonnej lehote do 30 dní. Táto bola podaná mesiac pred uplynutím lehoty na podanie predmetnej ústavnej sťažnosti, preto nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že ústavnú sťažnosť podal len „formálne“, kvôli lehote. Poukázal na to, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť rozhodnúť o jeho žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v predmetnej veci v lehote, stanovenej zákonom a keby čakal na jeho rozhodnutie, zmeškal by všetky zákonné lehoty, ktoré ukladá zákon. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidí v tom, že odôvodnenie tohto rozhodnutia je v rozpore so spisovým materiálom i zákonom, v dôsledku čoho ho považuje za svojvoľné. Žalovaný svojim postupom pri vydaní rozhodnutia o predbežnom nepriznaní nároku žalobcovi na poskytnutie právnej pomoci porušil jednu zo základných zásad, a to zásadu právnej istoty. Žalobca ďalej zdôraznil, že podľa jeho názoru preskúmavané rozhodnutie je zmätočné, nepreskúmateľné a nezákonné a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu.
4. V písomnom vyjadrení zo dňa 18. 07. 2018, doručenom tunajšiemu súdu dňa 02. 08. 2018, žalovaný navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí, považujúc svoje rozhodnutie za vecne správne a zákonné. Toto bolo vydané na základe žiadosti žalobcu, obsiahnutej v časti D tlačiva žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Poukázal na to, že žalovaný je povinný postupovať v súlade s platnými právnymi predpismi a nárok na predbežné poskytnutie právnej pomoci je žalovaný oprávnený žiadateľovi priznať iba v tom prípade, ak žiadateľ riadne preukáže splnenie zákonnej podmienky v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005Z. z., a teda, keď preukáže, že mu hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, čo v danom prípade žalobca vôbec nepreukázal. O predbežnom poskytnutí právnej pomoci centrum musí rozhodnúť bez zbytočného odkladu, a to ešte pred rozhodnutím o samotnom nároku na poskytnutie právnej pomoci. V liste doručenom žalovanému dňa 13. 04. 2018 žalobca neuviedol, či a kedy mu uplynie lehota na podanie ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 2Sdo/7/2017 zo dňa 16. 01. 2018. Podľa zásady „právo patrí bdelým“, mal žalobca požiadať o právnu pomoc hneď bezodkladne potom, čo mu bolo doručené predmetné uznesenie (toto rozhodnutie NS SR si žalobca podľa poznámky na jeho kópii prevzal dňa 13. 03. 2018 a jeho advokát dňa 26. 02. 2018). Žalovanému nie je známe, že by žalobcovi bránili v prevzatí zásielky s tlačivom žiadosti o poskytnutie právnej pomoci (po prijatí ktorého sa v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 327 2005 Z. z. začína konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci), ktorá mu bola doručovaná dňa 26. 04. 2018, nejaké vážne dôvody, ktorú si napokon prevzal až dňa 12. 05. 2018, teda tesne pred uplynutím lehoty na vrátenie zásielky a deň pred domnelým uplynutím zákonnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti. Žalovaný citujúc ustanovenie § 10 ods. 1 zákona o poskytnutí právnej pomoci uviedol, že konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na formulárovom tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní, centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona. Poukázal na to, že pri rozhodovaní o predbežnom priznaní, resp. nepriznaní nároku na predbežné poskytnutie právnej pomoci, sa neskúma splnenie zákonných podmienok podľa ustanovenia § 6 ods.1 zákona č. 327 2005 Z. z., ale posudzuje sa iba skutočnosť, či žiadateľovi aj objektívne plynie lehota na podanie nejakého podania (§ 11 ods. 1 zákona č. 3272005 Z. z.), v dôsledku nestihnutia ktorej by došlo k poškodeniu práv a oprávnených záujmov žiadateľa ešte pred skúmaním podmienok na poskytnutie právnej pomoci, čiže pred skúmaním podmienok podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 327 2005 Z. z. Žalovaný sa musel zaoberať žiadosťou žalobcu o predbežné poskytnutie právnej pomoci a vydať v tejto veci rozhodnutie. Až následne sa mohol zaoberaťvyhodnotením splnenia podmienok podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 327 2005 Z. z. a vydať tak rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci. Napadnuté rozhodnutie podľa názoru žalovaného obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 71 1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) v ustanoveniach § 46 a § 47. K tvrdeniu žalobcu v bode 4.5 žaloby žalovaný uviedol, že o tom, či žiadateľ spĺňa alebo nespĺňa podmienky pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, rozhoduje žalovaný na základe zákona č. 327/2005 Z. z. a nie žiadateľ na základe svojich subjektívnych dojmov. Zároveň dal do pozornosti súdu, že dňa 13. 07. 2018 bolo vo veci vydané rozhodnutie, ktorým žalobcovi nebol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci v právnej veci jeho ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 2Sdo 7 2017 zo dňa 16. 01. 2018 a konaním, ktoré mu predchádzalo. Ku dňu spísania tohto vyjadrenia, t. j. ku dňu 18. 07. 2018, nebolo vykázané doručenie tohto rozhodnutia žalobcovi. Žalobca v bode 4.4 žaloby uviedol síce jej dôvody, ale nevysvetlil a ani nekonkretizoval, prečo je podľa neho napadnuté rozhodnutie nezrozumiteľné a nepreskúmateľné a neuviedol ani, k akému porušeniu - akého ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy malo dôjsť, ani žiadnym spôsobom svoje tvrdenia nepreukázal.
5. V replike zo dňa 27. 08. 2018 žalobca uviedol, že žalovaný sa nijakým spôsobom nedokázal v merite veci relevantne vyjadriť k dôvodom uvedených v žalobe. Preto v celom rozsahu zotrval na dôvodoch uvedených v správnej žalobe a opätovne poukázal nato, že ústavná sťažnosť pre porušenie základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 2Sdo/7/2017 zo dňa 16.
01. 2018 bola formálne podaná v lehote na podanie ústavnej sťažnosti dňa 11. 05. 2018, na poštovú prepravu dňa 14. 05. 2018 (t. j. pondelok), keďže posledný deň lehoty -13. 05. 2018 pripadol na nedeľu, odvolávajúc sa na okolnosti doručovania ústavnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré opísal. Žalobca opakovane zdôraznil, že ak by čakal na rozhodnutie centra v zákonných lehotách, došlo by k zmeškaniu všetkých ostatých zákonných lehôt na podanie opravných prostriedkov, tzn. aj jeho ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 2Sdo/7/2017 zo dňa 16. 01. 2018. Podľa jeho názoru žalovaný nerozhoduje v súlade so zákonom o poskytovaní právnej pomoci, ale na základe zaujatosti a nenávisti. Zároveň poukázal aj na to, že v danom prípade niet dôvodu pre predbežné nepriznanie právnej pomoci, lebo ustanovený advokát môže ústavnú sťažnosť v zmysle platnej právnej úpravy, ktorú citoval, dopĺňať.
6. Správny súd v konaní podľa ustanovenia § 177 a nasl. SSP, rozhodujúc o všeobecnej správnej žalobe, po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj po oboznámení sa s úplným obsahom administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech.
7. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca podaním zo dňa 07. 04. 2018, doručeným žalovanému dňa 13. 04. 2018, požiadal o ustanovenie advokáta na zastupovanie pred ústavným súdom vo veci ústavnej sťažnosti, smerujúcej proti porušovateľom - Krajskému súdu v Košiciach (v konaní vedenom pod sp. zn. 7S/32/2011) a Najvyššiemu súdu SR (v konaniach vedených pod sp. zn. 2Sžf/92/2014 a 2Sdo/7/2017). Zároveň požiadal o doručenie tlačiva - formulár žiadosti o poskytnutie právnej pomoci za účelom jeho vyplnenia a odôvodnenia právnej stránky sporu a dokladovanie majetkových pomerov.
8. Výzvou žalovaného zo dňa 24. 04. 2018, prevzatou žalobcom na pošte dňa 12. 05. 2018, bol žalobca vyzvaný na doplnenie jeho žiadosti zo dňa 07. 04. 2018 a predloženie dokladov v zmysle uvedenej výzvy, za ktorým účelom mu bolo doručené predpísané tlačivo na jeho vyplnenie.
9. Dňa 21. 05. 2018 bolo žalovanému doručené podanie žalobcu zo dňa 15. 05. 2018, prílohou ktorého bol vyplnený formulár žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 2Sdo 72017 zo dňa 16. 01. 2018 a konaním, ktoré mu predchádzalo, datovaný dňom 15. 05. 2018 a požadované doklady. Z bodu D tejto žiadosti vyplýva, že žalobca žiada aj o predbežné poskytnutie právnej pomoci v predmetnej veci z dôvodu, že lehota na podanie ústavnej sťažnosti mu končí 13. 05. 2018. Jednou z príloh žiadosti bola aj ním vyhotovená ústavná sťažnosť datovaná dňom 11. 05. 2018, ktorá bola na poštovú prepravu podaná dňa 14. 05. 2018, ako to vyplýva z fotokópie predloženého podacieho lístka. Z poznámky žalobcu na ním predloženom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 2Sdo/7/2017 zo dňa 16. 01. 2018 vyplýva, že toto rozhodnutie prevzal 13. 03. 2018 s tým, že JUDr.
E. bolo doručené dňa 26. 02. 2018. Z citovaného uznesenia nevyplýva, žeby bol žalobca v konaní o predmetnom dovolaní zastúpený advokátom.
10. Dňa 22. 05. 2018 vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci podľa § 11 zákona o poskytnutí právnej pomoci predbežne nepriznal.
11. Dňa 13. 07. 2018 bolo žalovaným pod sp. zn. KaPO 4N 14617/2018, ČRZ: 95089/2018 vydané rozhodnutie, ktorým mu nárok na poskytovanie právnej pomoci podľa § 10 ods. 5 zákona o poskytnutí právnej pomoci v predmetnej právnej veci (ústavnej sťažnosti žalobcu pre porušenie jeho základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. Sdo/7/2017 zo dňa 16. 01.
2018 a konaním, ktoré mu predchádzalo) priznaný nebol pre zrejmú bezúspešnosť sporu.
12. Účastníci konania, resp. ich zástupcovia sa na pojednávaní dňa 09. 09. 2020, na ktoré boli riadne a včas predvolaní, nezúčastnili, pričom žalobca svoju neprítomnosť na ňom vopred písomne ospravedlnil písomným podaním zo dňa 03. 09. 2020, v ktorom ako dôvod uviedol - nové šírenie pandémie COVID-19 (rizikové cestovanie) a vážne rodinné a finančné dôvody, pre ktoré požiadal o odročenie pojednávania. Rodinné dôvody nešpecifikoval a nepriaznivú finančnú situáciu odôvodnil tým, že nedostatok finančných prostriedkov je dôsledkom nezákonných postupov Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi, Krajského súdu v Košiciach i žalovaného. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil elektronickým podaním zo dňa 11. 08. 2020, v ktorom vyslovil svoj súhlas s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti.
13. Podľa § 114 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), ak sa riadne predvolaní účastníci konania alebo ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.
14. Podľa § 115 SSP pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo z dôvodov uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho súdu. Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne navrhnú.
15. Uvedená právna úprava odročenia pojednávania si kladie za cieľ zabrániť procesným obštrukciám využívaným účastníkmi konania na často aj opakované odročenie pojednávaní, ktoré sa v mnohých prípadoch ukáže ako nedôvodné. Zákonodarca zdôraznil, že vo väzbe na okolnosti konkrétneho prípadu je ponechané na úvahu správneho súdu, či procesnú možnosť odročenia pojednávania vo vzťahu k účastníkovi konania využije alebo nie, pričom je však povinný vždy skúmať, či na strane účastníka konania existujú dôležité dôvody pre odročenie pojednávania, pretože v opačnom prípade by mohlo dôjsť k porušeniu základných procesných práv účastníka správneho konania. V prípade, ak súd zistí, že sa na pojednávanie nedostavil účastník konania, ktorý nie je na celé konanie alebo pojednávanie zastúpený a účastník má včas doručené predvolanie na pojednávanie, pričom správny súd ním uvádzané dôvody odročenia nepovažuje za dôležité, alebo preukázané, správny súd uznesením o vedení konania, ktoré vyhlási a poznamená v zápisnici o vedení konania rozhodne, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti tohto účastníka konania.
16. V danom prípade dôvody, pre ktoré žalobca žiadal predmetné pojednávanie odročiť, nepovažoval správny súd za tak dôležité, žeby odôvodňovali odročenie pojednávania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že vychádzajúc z opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR pri ohrození verejného zdravia z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenska v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 zo dňa 28. 08. 2020, účinných aj v čase konania pojednávania, ako aj odporúčania pandemickej komisie zo dňa 04. 09. 2020, cestovanie prostriedkami hromadnej prepravy nebolo zakázané ani obmedzené za dodržania všeobecných prísnych hygienických opatrení, pričom v uvedenom čase ani okresy, kde ma bydlisko žalobca a kde je sídlo súdu, v priestoroch ktorého sú striktne dodržiavané prísne protiepidemiologické opatrenia, nespadali pod lokality na tzv. červenom, resp. oranžovom semafore. Rovnako rodinné dôvody, ktoré žalobca nešpecifikoval, a ani finančné, vzhľadom na jeho argumentáciu v ospravedlnení, nebolo možné považovať za relevantné pre naplnenie podstaty citovaného zákonného ustanovenia.
17. Preto správny súd v súlade s § 114 SSP pojednávanie vykonal v neprítomnosti účastníkov.
18. Úlohou súdu v tomto konaní bolo posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorým žalobcovi predbežne nebol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci v právnej veci žalobcom podanej ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 2Sdo/7/2017 zo dňa 16. 01. 2018.
19. Správny súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade tak s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu preskúmavaného rozhodnutia.
20. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
21. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 8/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci. O predbežnom poskytnutí právnej pomoci centrum rozhodne bez zbytočného odkladu ešte pred rozhodnutím o nároku na poskytnutie právnej pomoci.
22. Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zákona rozhodnutie o predbežnom poskytnutí právnej pomoci musí obsahovať okrem náležitostí podľa osobitného predpisu aj poučenie žiadateľa o možnosti dodatočného vyúčtovania trov vo výške určenej osobitným predpisom, ak sa po posúdení podmienok na vznik nároku na poskytnutie právnej pomoci zistí, že žiadateľ nespĺňa podmienky na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok. Proti tomuto rozhodnutiu je v súlade s ustanovením § 177 a nasl. SSP možné podať správnu žalobu na príslušnom krajskom súde, v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.
23. V zmysle vyššie cit. ustanovení povinnosťou žalovaného v prípade žiadosti o predbežné poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovenia § 11 zákona je predovšetkým skúmať, či žiadateľovi nehrozí zmeškanie lehoty.
24. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že toto rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a z neho vyvodil aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal s dôvodmi žalobcom podanej žiadosti o predbežné poskytnutie právnej pomoci i všetkými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v administratívnom spise, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.
25. Z obsahu administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na predbežné poskytnutie právnej pomoci v predmetnej veci až v ním vyplnenom formulári žiadosti o poskytnutie právnej pomoci (bod D žiadosti) datovanom a žalobcom podpísanom dňa 15. 05. 2018, ktorý bol žalovanému doručený (až na základe jeho výzvy zo dňa 24. 04. 2018) dňa 21. 05. 2018, t. j. už po uplynutí lehoty na podanie ústavnej sťažnosti tak, ako ju v citovanej žiadosti uviedol žalobca (13. 05. 2018). V pôvodnej neformálnej žiadosti zo dňa 07. 04. 2018 žiadal iba o poskytnutie právnej pomoci v uvedenej veci a nie aj o predbežné poskytnutie právnej pomoci. Vzhľadom na uvedené podmienky pre vydanie rozhodnutia, ktorým by bolo vyhovené jeho žiadosti o predbežné poskytnutie právnej pomoci, stanovené v citovanom § 11 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci (hrozba nebezpečenstva zmeškania lehoty), splnené neboli, keďže v čase uplatnenia tohto nároku lehota na podanie ústavnej sťažnosti už uplynula. Navyše z registra tunajšieho súdu (vo veci 7S/32/2011) bolo zistené, že uznesenie Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky spis. zn. 2Sdo 7 2017 zo dňa 16. 01. 2018, proti ktorému smerovala ústavná sťažnosť žalobcu zo dňa 11. 05. 2018, nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 02. 2018.
26. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné poukázať na to, že žalobca predmetnú ústavnú sťažnosť dňa 14. 05. 2018 sám podal, vzhľadom na ktorú skutočnosť jeho argumentácia, že po priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci môže ustanovený advokát ústavnú sťažnosť doplniť v prípade potreby, je pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia, ktoré je predmetom preskúmania v tomto konaní, irelevantnou, rovnako ako irelevantnou je v tomto konaní aj jeho námietka o nedodržaní lehoty na vydanie rozhodnutia o jeho nároku na poskytnutie právnej pomoci.
27. S poukazom na uvedené skutočnosti považoval správny súd jednotlivé námietky žalobcu, obsiahnuté v žalobe za nedôvodné a po dôkladnom zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 190 SSP správnu žalobu žalobcu zo dňa 24. 06. 2018 jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol.
28. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal vo veci úspech celkom, ani v časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísanéadvokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (sociálne veci, veci azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).

 

Poznámka redakcie:

162/2015 Z.z. - § 115

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2021, všetky práva vyhradené

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.