K postupu súdu po účinnosti CSP v prípade konania o zrušenie schváleného zmieru začatého podľa § 99 ods. 4 OSP

Žalobca podal žalobu na súd o zrušenie uznesenia o schválení zmieru dňa 17.03.2010 a súd o nej rozhodol napadnutým rozsudkom dňa 28.06.2016, t.j. ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 01.07.2016, t. j. po viac než šiestich rokoch od začatia konania, nadobudol účinnosť nový procesný predpis, Civilný sporový poriadok, ktorý platí, ak nie je ustanovené inak, aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 1, 2 CSP). Nový procesný predpis, okamžite aplikovateľný dňom 1. júla 2016 aj na začaté súdne konania, platí teda aj na predmetné konanie, čo odvolací súd musel akceptovať, pričom hodnotil aj skutočnosť, že Civilný sporový poriadok, účinný v čase odvolacieho konania, neobsahuje ustanovenie obdobné ustanoveniu § 99 ods. 4 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže rozsudkom zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný, a to na návrh podaný do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru. Civilný sporový poriadok len v ustanovení § 398 upravuje možnosť podať žalobu na obnovu konania v prípade právoplatného uznesenia, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy (§ 397) vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval. Prechodné ustanovenie v ustanovení § 470 a § 471 CSP neupravuje, ako postupovať v prípade prebiehajúceho konania o zrušenie schváleného zmieru, legitímne začatého v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd preto musel zvážiť, ako postupovať z dôvodu uvedenej absencie prechodného ustanovenia nového procesného predpisu pri potrebe nevyhnutnosti zachovania kontinuity rozhodnutia v tomto spore. Za situácie, že nie je riešená intertemporalita týkajúca sa ustanovenia § 99 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v prechodných ustanoveniach Civilného sporového poriadku, odvolací súd dospel k záveru, že predmetnú otázku aplikovateľnosti tej - ktorej procesnej normy treba posudzovať podľa platnej a účinnej právnej úpravy v dobe vzniku a pôsobenia predmetného vzťahu, t. j. vec posudzovať v súlade s právnou normou, ktorú na daný spor aplikoval aj súd prvej inštancie. Takýmto postupom dochádza k ústavne konformnej a eurokonformnej interpretácii intertemporality okamžitej aplikovateľnosti nového procesného predpisu, ktorý ani v čase začatia konania a ani v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ešte účinný nebol, a teda ani stranám sporu v čase začatia konania známy nebol a ani známy byť nemohol (obdobne Ústavný súd ČR sp. zn. I.ÚS 104/2009, Ústavný súd SR, I.ÚS 238/2004). Nemožno totiž od žalobcu súladne aj s aktuálnou ústavnoprávnou úpravou očakávať, že ak by v tomto štádiu konania už odvolací súd nemohol opodstatnenosť podanej žaloby posudzovať podľa procesného práva účinného v čase začatia konania a zároveň aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, a pri striktnom uplatnení ustanovenia § 470 ods. 1 CSP by mal postupovať výhradne na podklade ustanovenia § 398 CSP, vôbec by to nezodpovedalo základným princípom, na ktorých stojí Civilný sporový poriadok a ktoré vyplývajú najmä z Čl. 2 ods. 1, 2a Čl. 3 ods. 1.