K postupu správneho orgánu pri prepustení policajta z policajného zboru pre porušenie služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom

Pre posúdenie konania policajta postačuje preukázanie skutku, ktorý bol dôvodom na prepustenie a skutkové zistenia musia byť zadovážené spôsobom, ktorý predpokladá zákon. Z formálne právneho hľadiska, ten istý skutok, pre ktorý je vznesené obvinenie z trestného činu, môže byť súčasne dôvodom na prepustenie príslušníka policajného zboru. V kvázi jednočinnom súbehu môže byť tým istým skutkom naplnená nielen skutková podstata trestného činu, ale aj zákonný dôvod podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. Súbeh vylučuje iba skutočnosť, že veci patria do právomoci rozdielnych orgánov. Pokiaľ žalobca nebol právoplatne odsúdený pre trestný čin, je možné vyhodnocovať skutok iba v nadväznosti na porušenie interných predpisov na zvýšenie disciplíny policajtov. Vzhľadom na to, že trestné konanie i konanie o skončenie služobného pomeru prebiehajú súbežne, dôkazy musia byť vyhodnotené samostatne a ustálené detaily skutku v nadväznosti na porušenie konkrétnych služobných povinností. Do právoplatného rozhodnutia o vine žalobcu v trestnom konaní musí žalovaný pri vyhodnocovaní dôkazov postupovať autonómne.

Žalovaný založil svoj záver o spáchaní skutkov žalobcom špecifikovaných vo výroku rozhodnutia na výpovediach viacerých vyššie vymenovaných svedkov, ktoré priamo nepotvrdili konanie mu kladené za vinu. Je pravdou, že ustálená súdna prax nevylučuje, aby bolo rozhodnutie založené na nepriamych dôkazov, ktoré vo svojej logickej spojitosti poskytujú dostatočne presvedčivý záver o skutkovom stave. V preskúmavanej veci však nepriame dôkazy, t.j. výpovede svedkov vyššie vymenovaných neposkytujú ucelený obraz skutkového stavu popísaného vo výroku napadnutého rozhodnutia.