K postupu pri dokazovaní obvyklej výšky nájomného alebo ceny nehnuteľností za účelom určenia rozsahu bezdôvodného obohatenia
I. Súd prvej inštancie postupoval vecne správne, ak výšku uplatneného nájmu posudzoval s prihliadnutím na ponuky realitných kancelárií. Uvedený postup je obvyklý v praxi súdov vtedy, keď je potrebné ustáliť výšku nájmu, prípadne cenu nehnuteľností. Až v prípade, že strana sporu nesúhlasí s takto prezentovanou výškou, v tomto prípade nájmu, pristúpi súd k postupu podľa ust. § 206 CSP a vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti. V prípade, že pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206 CSP, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca.
II. V prejednávanom spore žalovaná namietala výšku nájmu, v odpore uviedla, že ponuky realitných kancelárií nemajú právne relevantnú výpovednú hodnotu. Mala za to, že na účely konania je výšku nájomného schopný určiť iba znalec vo forme vypracovania znaleckého posudku. V priebehu sporu však žalovaná nepodala návrh na nariadenie znaleckého dokazovania a ustanovenie znalca, a navyše ani nepredložila súkromný znalecký posudok, ktorým by preukázala nedôvodnosť uplatneného nároku žalobcu. Jej tvrdenia zostali iba v rovine nepreukázaných tvrdení.