K postaveniu osoby, ktorá nadobudla vlastnícke právo od vydražiteľa, v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby

I. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaného v 5. rade treba považovať za vydražiteľa, a tento pojem sa podľa nej má vykladať široko tak, že zahŕňa každého „terajšieho vlastníka“. S touto argumentáciou sa odvolací súd nestotožňuje. Pojem „vydražiteľ“ je definovaný v § 2 písm. g) zákona č. 527/2002 Z. z. ako účastník dražby (t. j. osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené cit. zákonom, porov. § 5 ods. 1 cit. zákona), ktorému bol udelený príklep. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. nemožno vyvodiť, že by tento pojem mal zahŕňať aj osoby, ktoré nadobudnú vlastnícke právo neskôr, od vydražiteľa.

II. Pre posúdenie, či dobrovoľná dražba je platná alebo nie, sú rozhodujúce okolnosti, ktoré existovali v čase jej vykonania (porov. analogicky judikát R 54/2009). Preto sú pre konanie o tejto skutočnosti logicky legitimované len osoby, ktoré boli na samotnej dobrovoľnej dražbe zúčastnené a ktoré zákon vymenúva v § 21 ods. 4. Samotné určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby totiž nerieši právne postavenie nikoho iného než len a práve osôb zúčastnených na tejto dražbe a len vo vzťahu k nim má takéto určenie praktický zmysel. Právne postavenie tretích osôb, ktoré svoje práva odvodzujú od dobrovoľnej dražby len sprostredkovane, sa takýto určovací rozsudok priamo nedotýka, pretože na samotnej dobrovoľnej dražbe neboli nijako zúčastnené.

III. To samozrejme neznamená, že tieto tretie osoby nemôžu byť týmto rozsudkom dotknuté nepriamo. Riešenie týchto otázok (v tom najmä otázky, či vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby má za následok automaticky aj stratu vlastníckeho práva tretej osoby, ktorá vydraženú vec nadobudla od vydražiteľa) však nie je predmetom konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Môže byť na základe osobitnej žaloby predmetom iného konania (napr. o určenie vlastníckeho práva, vydanie veci a pod.), pre ktoré bude rozsudok určujúci neplatnosť dobrovoľnej dražby riešiť predbežnú otázku. Až v takomto novom konaní sa však bude môcť riešiť otázka, či a do akej miery má neplatnosť dobrovoľnej dražby vplyv na právnu pozíciu ďalšieho nadobúdateľa, akým je aj žalovaný v 5. rade. Samotný sprostredkovaný význam prípadného rozsudku o neplatnosti dobrovoľnej dražby neopodstatňuje, aby takýto nadobúdateľ mal a mohol byť žalovaným v tomto konaní.