K poskytnutiu informácie v podobe scanu listiny o okamžitom rozviazaní pracovného pomeru osobe žiadateľa, ktorej sa listina priamo týka

Obmedzenie práva na informácie v prípade ochrany osobných údajov je v súlade s Ústavou SR vymedzené výlučne na ochranu osobnosti a jej súkromia pred inými osobami ako je osoba o ktorej osobné údaje a súkromie sa jedná. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že v prípade žalobkyne nebol daný ústavný dôvod na obmedzenie práva na informácie vo vzťahu k žalobkyni z dôvodu ochrany jej osobných údajov a povinná osoba mala povinnosť žiadané informácie žalobkyni v plnom rozsahu sprístupniť, a to bez aplikácie ustanovenia § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.

43. Správny súd na tomto mieste poukazuje aj na to, obmedzenie prístupu k informáciám podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. je vylúčené v prípade existencie súhlasu dotknutej osoby (ktorého danosť žalovaný ako aj povinná osoba popierali), ale aj v prípade ak tak to ustanovuje zákon. Žalovaný ani povinná osoba sa vo svojich rozhodnutiach sa vôbec nezaoberali tým, či osobitný zákon garantuje žalobkyni právo na informácie aj v prípade danosti obmedzenia práva na informácie podľa vyššie označených zákonných ustanovení (pri absencii súhlasu so sprístupnením informácií). V danom prípade však osobitné zákony žalobkyni toto právo garantujú a to v ustanoveniach § 26 ods. 1 zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov ako aj v § 110 ods. 1 písm. g) zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe, podľa ktorých má žalobkyňa právo na žiadanú informáciu v celom rozsahu.