K pojmu skutočností všeobecne známych a skutočností známych súdu z jeho činnosti a k ich posudzovaniu v rámci dokazovania
V zmysle čl. 11 ods. 4 CSP súd pri rozhodovaní berie do úvahy nielen skutočnosti, ktoré vyšli najavo v danom konkrétnom konaní, ale aj skutočnosti všeobecne známe, pričom podľa § 186 ods. 1 CSP skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti sa nedokazujú. Skutočnosti všeobecne známe (tzv. notoriety, notorické skutočnosti) sú také skutočnosti, ktoré sú známe pomerne širokému okruhu ľudí a vedomosť o týchto skutočnostiach možno u bežného, priemerne vzdelaného človeka žijúceho v danom mieste a čase predpokladať, pričom nie je podmienkou, aby boli známe každému. Skutočnosti známe súdu z jeho činnosti predstavujú tie, ktoré sa súd dozvedel v rámci svojej činnosti. Avšak aj notorieta alebo skutočnosť známa súdu z jeho úradnej činnosti sú vždy posudzované podľa okolností konkrétneho sporu a súd ich hodnotí tak ako každý dôkaz jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach.