K podmienkam vzniku účasti na nemocenskom, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti
Najvyšší súd dáva do pozornosti, že formálne založenie pracovnoprávneho vzťahu, t. j. pracovnou zmluvou, ešte nezakladá sťažovateľovi automaticky právo na aplikáciu čl. 13 základného nariadenia. Nie je preto dôvodné tvrdenie sťažovateľa, že na základe pracovnej zmluvy automaticky nadobúda status zamestnanca. Z dôvodu preukázania, že sťažovateľ vykonáva samostatne zárobkovú činnosť v Poľskej republike a z dôvodu, že nebolo preukázané vykonávanie činnosti sťažovateľa ako zamestnanca u zamestnávateľa na území SR, je zrejmé, že sťažovateľ podlieha výlučne právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva samostatne zárobkovú činnosť podľa čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia. S poukazom na čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia teda neboli splnené podmienky pre aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, nakoľko nebol preukázaný reálny, skutočný súbeh vykonávania činnosti sťažovateľa ako SZČO a zamestnanca v dvoch členských štátoch. Sťažovateľovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy, ktorých zákonným predpokladom pre priznanie je existencia statusu zamestnanca, ktorý však sťažovateľ v správnom ako aj súdnom konaní nepreukázal.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies