K podmienkam vstupu intervenienta do konania a k návrhu na rozhodnutie o prípustnosti intervencie

I. K vstupu intervenienta do konania dochádza už samotným doručením písomného podania intervenienta, že vstupuje do konania. Intervenient tak môže urobiť z vlastnej iniciatívy, teda ak sa sám dozvie o prebiehajúcom spore, alebo sa o spore môže dozvedieť na základe oznámenia strany podľa § 86 CSP. Nakoľko nevyhnutným predpokladom vstupu do konania v procesnom postavení intervenienta je existencia právneho záujmu na výsledku konania, podanie, ktorým intervenient vstupuje do konania, musí obsahovať relevantné skutočnosti, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania. Z povahy veci vyplýva, že osobitnou náležitosťou tohto podania bude aj uvedenie strany, ktorú bude intervenient v konaní podporovať. Povinnosťou súdu je následne oznámiť vstup intervenienta všetkým stranám. Ak došlo k vstupu na základe postupu podľa § 86 CSP, oznámi ho aj strane, ktorá vyzývala intervenienta na vstup do konania. O samotnom vstupe intervenienta súd nerozhoduje, jeho vstup má právne účinky ex lege, oznámením o vstupe do konania dňom doručenia písomného podania intervenienta, v ktorom uvádza, že vstupuje do konania, ak toto podanie obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a relevantný právny dôvod preukazujúci jeho záujem na výsledku sporu.

II. Súd o prípustnosti vstupu intervenienta rozhoduje len na návrh. Ide o návrh na vyslovenie neprípustnosti vstupu intervenienta do konania. Strana sporu tak má procesný nástroj zabrániť účinkom vstupu subjektu dokonania ako intervenienta, keďže rozhodnutie o prípustnosti intervencie je viazané na procesnú aktivitu sporových strán, ktoré v návrhu musia uviesť skutočnosti a prípadne označiť dôkazy, ktoré intervenciu vylučujú (napr. tvrdenia a dôkazy o neexistencii hmotnoprávneho vzťahu medzi intervenientom a stranou sporu a pod.). O právny záujem vedľajšieho účastníka ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím vo veci môže byť dotknuté jeho právne postavenie alebo práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva. Za právny záujem sa nepovažuje len právny záujem na výroku rozhodnutia v predmetnej právnej veci, ale aj záujem na skutkových a právnych záveroch, na ktorých je rozhodnutie v predmetnej veci založené (Nález Ústavného súdu SR z 20. januára 2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2010).