K podmienkam rozhodovania o preddavku na trovy dôkazu; k možnosti prenosu preddavkovej povinnosti

I. Preddavková povinnosť zaťažuje vždy len tú stranu, ktorá navrhla vykonanie dôkazu, ak sa súd rozhodne pre uloženie preddavku. Prenos preddavkovej povinnosti zákon neumožňuje ani v prípade, že vykonanie dôkazu navrhla osoba, ktorej nemožno preddavkovú povinnosť uložiť. Znalecké dokazovanie v režime CSP (§ 253) sa vyznačuje tým, že povinnosť zložiť preddavok na jeho vykonanie nezaťažuje stranu, ktorej bolo v zmysle § 254 ods. 1 CSP (rozhodnutím súdu) priznané úplné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Ak strana uložený preddavok v určenej lehote nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.
II. Zákonné (vecné alebo osobné) oslobodenie od platenia súdneho poplatku v zmysle § 4 zákona č. 71/1992 Zb. je v intenciách ustanovenia § 253 ods. 2 CSP irelevantné, keďže ho súd nepriznáva, ale vyplýva priamo zo zákona. Inak povedané, ak je zo zákona sporová strana oslobodená od súdnych poplatkov (osobné oslobodenie), alebo ak je konanie oslobodené od poplatkov (vecne oslobodenie) a taká strana v konaní navrhla vykonanie znaleckého dokazovania, súd jej môže uložiť zloženie preddavku, lebo tomuto nepredchádzalo rozhodnutie o priznaní úplného oslobodenia v zmysle § 254 ods. 1 CSP. Civilný sporový poriadok zotrváva na tom, že iba po dôslednom individuálnom posúdení pomerov žiadateľa, ktorému bude rozhodnutím súdu priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v plnom rozsahu, nie je odôvodnené uloženie povinnosti uhradiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Zákonné (osobné alebo vecné) oslobodenie má paušálny charakter, individuálne nezohľadňujúci reálnu ale iba fiktívne prezumujúcu nepriaznivú situáciu určitých osôb alebo podľa vôle zákonodarcu ich chrániť vo vybraných druhoch konaní.