K podmienkam priznania tzv. abstraktného ušlého zisku podľa § 381 ObchZ

I. Keďže ušlý zisk a určenie jej výšky zaťažuje poškodeného, tento sa týmto nachádza v zložitej dôkaznej situácii, z ktorého dôvodu mu zákon dal možnosť požadovať miesto ušlého zisku (skutočne), požadovať náhradu zisku, ktorý sa dosahuje spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobným podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká – obvyklý, tzv. abstraktný ušlý zisk.

II. Abstraktný (obvyklý) zisk nie je možné priznať vtedy, ak by poškodený nemal nárok na ušlý zisk, teda ak by nebol býval dosiahol vôbec „svoj“ zisk. Z dikcie zákona totiž vyplýva, že poškodená strana môže požadovať abstraktný (obvyklý) zisk ako alternatívu namiesto skutočne ušlého zisku.

III. Ustanovenie § 381 Obchodného zákonníka totiž uľahčuje iba spôsob výpočtu pri určení výšky abstraktného ušlého zisku, ktorého výšku vo forme skutočne ušlého zisku je možné zistiť iba obtiažne, resp. ju nie je možné s určitosťou stanoviť vôbec.

IV. Z odôvodnení rozhodnutí konajúcich súdov je zrejmé, že tieto posudzovali v predmetnom spore uplatnený nárok poškodeného (žalobcu) v zmysle aplikácie § 381 Obchodného zákonníka o náhrade abstraktného ušlého zisku pri porušení povinností vyplývajúcich zo zákona o cenných papieroch škodcom (žalovaným), pričom základ abstraktného ušlého zisku a následne aj jeho výška, vychádza z hypotetických predpokladov a teoretických úvah, čo je v rozpore s právnym inštitútom náhrady abstraktného ušlého zisku, ktorého aplikácia je prípustná výlučne za situácie, kedy má poškodený nárok na skutočne ušlý zisk, avšak so zjednodušeným spôsobom výpočtu v abstraktnej (obvyklej) rovine. Nesprávne tak medzitýmnym rozsudkom dospeli konajúce súdy k záveru, že základ nároku je daný.