K podmienkam povolenia obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku

Ustanovenie § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku upravuje, že na obnovu konania nie je dôvod, ak skutočnosti a dôkazy sú iba nové, ale musia byť takej kvality, že ak by sa uplatnili v pôvodnom konaní, mohli by zmeniť názor správneho orgánu na rozhodnutie vo veci. Otázka, či konkrétna skutočnosť môže mať podstatný vplyv na rozhodnutie, musí správny orgán posúdiť podľa okolnosti konkrétnej veci. Ak je tento vplyv zanedbateľný, t.j. taký, ktorý by neviedol k zásadnej zmene pôvodného rozhodnutia v porovnaní s výsledkami dôkazov a iných zistení vykonaných v správnom konaní, správny orgán podľa § 63 obnovu konania nepovolí, vždy však bude postačovať pravdepodobnosť podstatného vplyvu na rozhodnutie. Ďalšou podmienkou podľa tohto ustanovenia, ktorá musí byť splnená, je, že skutočnosti alebo dôkazy sa nemohli v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Konaním je treba rozumieť tak prvostupňové ako aj odvolacie konanie, pretože podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku účastník konania je povinný na podporu svojich tvrdení navrhnúť dôkazy, ktoré sú mu známe, t.j. účastník konania sa nemôže úspešne domáhať obnovy konania, ak mu táto skutočnosť v čase správneho konania bola známa a mohol ju uplatniť, ale ju neuplatnil bez ohľadu na to, v akom štádiu správneho konania sa o nej dozvedel. Dôvodom na obnovu konania je teda len situácia, keď účastník konania skutočnosť alebo dôkaz nepoznal alebo dôkaz nebolo možné vykonať. Je teda nesporné, že je nevyhnutná existencia objektívneho dôvodu, ktorý znemožnil účastníkovi konania uplatniť konkrétnu skutočnosť alebo dôkaz v príslušnom správnom konaní.