K platnosti dojednania, že sa v prípade smrti prenajímateľa mení nájom na dobu neurčitú na nájom na dobu určitú a vypovedať ho môže len nájomca

I. V prejednávanom prípade sa pôvodný prenajímateľ (právny predchodca žalobcov) a nájomca (žalovaný) dohodli dodatkom k nájomnej zmluve na zmene obsahu právneho úkonu, ktorý bude viazaný na odkladaciu podmienku, konkrétne na smrť pôvodného prenajímateľa. Počnúc nasledujúcim rokom od úmrtia pôvodného prenajímateľa sa zmenila doba trvania nájmu z doby neurčitej na dobu určitú, na 10 rokov. Takéto dojednanie je platné a neukladá povinnosť dedičom. Dedičia vstúpili do pozície pôvodného prenajímateľa. Táto podmienka vyjadrila zmenu v obsahu právneho vzťahu, čo prípustné je.

II. Nájomná zmluva v časti jej trvania po smrti pôvodného prenajímateľa (na dobu určitú, na 10 rokov, počnúc nasledujúcim rokom od jeho smrti) nie je preto neplatná. Nájomná zmluva je v tejto časti platná.

III. Účastníci zmluvy si v nájomnej zmluve ... dohodli ..., že pred skončením upravenej doby nájmu (mysliac tým 10-ročnú dobu) môže vypovedať zmluvu iba nájomca.

IV. Nájomnú zmluvu však vypovedali prenajímatelia. Podľa nájomnej zmluvy tak učiniť prenajímatelia nemohli. Ani žiaden zákonný podklad pre výpoveď prenajímateľov nejestvuje (viď §§ 680 ods. 3, 582 Občianskeho zákonníka), preto tak prenajímatelia nemohli učiniť ani podľa zákona.

V. Na základe týchto skutočností odvolací súd dospel k záveru, že výpoveď prenajímateľov je neplatná.