K pasívnej legitimácii v spore o ochranu osobnosti, ak sporný výrok o osobe prednesie v diskusnej relácii politik, ktorý je zároveň ministrom a výrok sa týka kauzy z rezortu

I. Podľa názoru odvolacieho súdu, bolo v právomoci žalovaného v 1. rade ako vrcholového predstaviteľa Ministerstva spravodlivosti SR informovať verejnosť aj o skutočnostiach týkajúcich sa kauzy odvolania žalobcu z funkcie predsedu okresného súdu, na ktoré bol dotazovaný aj v predmetnej diskusnej relácii, nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že tak žalovaný v 1. rade konal ako fyzická osoba.

II. Z dôvodov uvedených vyššie sa odvolací súd nestotožňuje s názorom žalobcu, že pasívne vecne legitimovaným je v predmetnom prípade žalovaný v 1. rade ako fyzická osoba. Právny záver žalobcu, v zmysle ktorého je v preskúmavanom prípade pasívne vecne legitimovaným žalovaný v 1. rade ako fyzická osoba (a nie štát, keďže minister je reprezentant štátu, člen vlády, ktorý z poverenia iba riadi Ministerstvo spravodlivosti SR) ako subjekt, bezprostredne konaním ktorého malo dôjsť k zásahu do osobnostných práv žalobcu, teda nespočíva na správnom právnom posúdení veci. Ako už bolo uvedené, je nepochybné, že informácia, ktorá mala vyvolať zásah do osobnostných práv žalobcu a ktorá odznela v masovokomunikačných prostriedkoch, pochádzala od ministra spravodlivosti SR. Minister spravodlivosti SR ako predstaviteľ Ministerstva spravodlivosti SR poskytol médiám informácie, ktoré mali zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, ako zástupca štátu (nakoľko minister je reprezentant štátu, člen vlády, ktorý z poverenia iba riadi Ministerstvo spravodlivosti SR, nie je u neho zamestnaný), nie ako fyzická osoba (nekonal vo svojom mene, vo svoj prospech). Preto aj za prípadné porušenie povinností vyplývajúcich z výkonu funkcie ministra spravodlivosti SR je daná priama zodpovednosť štátu, nie žalovaného v 1. rade ako fyzickej osoby.