K pasívne legitimovanému subjektu v spore vlastníka o vypratanie nebytových priestorov užívaných podnájomcom v prípade neplatnosti nájomnej zmluvy

I. Otázku pasívnej vecnej legitimácie v spore súd prvej inštancie neposúdil správne, keď podľa názoru odvolacieho súdu je žalovaný v prejednávanom spore nositeľom pasívnej vecnej legitimácie. V konaní bolo preukázane a medzi stranami ani nebolo sporné, že žalovaný na základe zmluvy o podnájme nebytových priestorov (ktorú uzatvoril v právnom postavení podnájomníka) užíva nebytové priestory, ktorých vypratania sa žalobca domáha. Z uvedeného vyplýva, že subjektom (rušiteľom), ktorý neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcov tým, že nehnuteľnosť užíva, je práve žalovaný.

II. Otázka platnosti predmetnej nájomnej zmluvy je otázkou predbežnou (prejudiciálnou) vo vzťahu k otázke dôvodnosti vypratania predmetných nebytových priestorov, ktorú je súd v tomto konaní oprávnený riešiť. Argumentácia súdu prvej inštancie spočívajúca v tom, že vyslovenie názoru, že nájomná zmluva je neplatná, by malo právne účinky k tretej osobe, ktorá nie je stranou sporu, teda nájomcovi (ktorému by bolo tým upreté právo znášať námietky ohľadne platnosti nájomnej zmluvy, ktoré zrejmé neprináležia v danej veci žalovanému) neobstojí, nakoľko, ako už bolo vyššie uvedené, súd je oprávnený túto otázku v konaní posúdiť ako predbežnú a posúdenie tejto otázky nezakladá vo vzťahu k dotknutej osobe (v danom prípade nájomcovi) priame právne účinky.

III. Žaloba o vypratanie je žalobou prezumovanou § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a svojou povahou je žalobou o splnenie povinnosti, slúžiacou vlastníkovi veci na ochranu voči tomu, kto mu vecne oprávnene zadržuje. Rozhodnou otázkou pri posúdení tohto druhu zásahu do vlastníckeho práva je potom to, kto fakticky zadržuje vlastníkovu vec. Pasívna vecná legitimácia potom svedčí detentorovi, t.j.v prejednávanom spore žalovanému, ktorý vec fakticky drží a užíva.