K označovaniu výrobkov predajnou a jednotkovou cenou a k právu predávajúceho pri kontrole označovacej povinnosti

I. Aj kontrola plnenia povinnosti informovať spotrebiteľa o cene predávaného výrobku (§ 14 v spojení s § 14a zákona o ochrane spotrebiteľa) musí mať za cieľ zistiť, či spôsob označenia výrobkov cenami je dostatočný pre jednoduché a bezproblémové oboznámenie sa spotrebiteľa s predajnou a jednotkovou cenou. Zákon pritom neurčuje konkrétnu formu označenia, len všeobecne stanovuje, že výrobky či služby musia byť označené cenou, resp. že informácia o cene musí byť inak vhodne sprístupnená. Uvedená formulácia zákonnej povinnosti dáva priestor na to, aby bol zvolený najvhodnejší spôsob informovania spotrebiteľa o cene, pričom zvolený spôsob je potrebné hodnotiť vo vzťahu k naplneniu účelu realizácie zákonnej povinnosti, zohľadniac pritom konkrétny typ kontrolovaného výrobku či služby. Je pritom na kontrolnom orgáne, aby posúdil, či zvolený spôsob a forma označovania výrobkov a služieb cenami sú dostatočné pre naplnenie účelu informovania spotrebiteľa o cenách predávaných výrobkov a služieb.

II. Najvyšší súd zdôrazňuje, že nebolo povinnosťou inšpektorov vyhľadávať a zisťovať, či informácie o cenách kontrolovaných výrobkov neboli sprístupnené spôsobom, ktorý pri výkone kontroly bežným vnímaním nezaregistrovali a nezaznamenali, a ktorý by bolo možné kvalifikovať ako splnenie povinnosti informovať spotrebiteľa o predajnej a jednotkovej cene výrobku. Ak si bol predávajúci vedomý toho, že informačnú povinnosť o cenách výrobkov splnil akýmkoľvek zákonne súladným spôsobom, bolo jeho právom a imanentným záujmom takúto skutočnosť oznámiť kontrolnému orgánu (uviesť do inšpekčného záznamu) a svoje tvrdenie relevantne preukázať v priebehu vykonávanej kontroly a následného správneho konania.